Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

"Juraj Petranský. Chalan, ktorý o čosi viac, ako iní prepadol prírode, životu v horách a Tatrám. Živil sa zásobovaním vysokohorských chát. Na vlastnom chrbte. Stal sa nosičom.
Tento tvrdý horský chlebík sa mu stal osudným.
2. marca roku 2000, kedy vystupoval s nákladom Malou Studenou dolinou k Téryho chate, ho vo Veľkom hangu strhla a zasypala lavína. Záchranári Juraja našli napriek intenzívnemu sondovaniu lavíniska v hroznom počasí až na druhý deň. Pochopiteľne, mŕtveho. Nemal ani 27 rokov.
Jeho priatelia a nosičskí kolegovia sa rozhodli, že Jurajovu pamiatku si budú pripomínať. Ako inak - nosením. Tak vznikol nápad na zrod Memoriálu Juraja Petranského - Nosičská stovka."
Jeho 13. ročník sa konal v sobotu 24. mája 2014 - z Hrebienka na Zamkovského chatu nosičskými skratkami... Boli sme pri tom. Zažili sme horúčavu, i ochladenie počas búrky. Šli sme po stopách nosičov, ktorí niesli 25, 75 i 100 kilogramov. Obdivuhodné výkony. Nosič - to je poslanie. Je to o vlastnom sebazaprení, odhodlaní, ale tiež o výbornej kondícii a skúsenostiach s pohybom v horskom teréne. A hlavne - láska k tomuto poslaniu.
Ísť domov z Vysokých Tatier v deň príchodu, by bol hriech a tak sme ostali. Prenocovali, prežili krásnu časť nedele ešte v Tatrách a úžasnú cestu domov so zastávkami na Dechtároch a v Krajinke, odkiaľ som si odniesla nezabudnuteľný zážitok s húskami. ;-) Tak mrknite na to... :-)
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2014
  • 549 zobrazení
  • 0
  • 00
Uff! Akože - iný adrenalín - vynášať devätnásťkilového psa po niekoľkometrových kovových šmykľavých rebríkoch, prenášať ho po strmých skalách, chytať sa reťazí.... Paráda! :-D Začali sme v Štefanovej, prešli sme až do Terchovej, všetkými dierami - čiže Dolnými, Novými i Hornými, priblížili sa k Malému i Veľkému Rozsutcu a po vyše siedmych hodinách celkom náročného šliapania sme sa vrátili späť. Odporúčam. :-) Dá sa. Len treba dávať veľký pozor. Medvede sme nevideli, akurát jednu veveričku. :-) A bola som určite najšpinavší turista Jánošíkových dier, keďže som si Goru stále na seba vykladala s jej mokrými labkami od všadeprítomnej vody... :-P :-D A pre mnohých sme boli i atrakcia, lebo neverili, že sa to so psom dá vyjsť. Tak pozorne sledovali moje lezecké a vynášačské umenie. :-) Goruške síce nebolo všetko jedno, ale som rada, že sme to spolu zvládli a že vo mne mohla mať istotu a dôveru, ktorú som nesklamala... Ale veď - nakoniec - o všetkom vypovedajú nasledujúce fotky a videá - tak posúďte sami... :-)
více  Zavřít popis alba 
  • 6.7.2012
  • 541 zobrazení
  • 0
  • 00
Na začiatku sa to zdal možno trochu bláznivý nápad. Prejsť štyrmi krajinami, v každej spať niekde inde, navštíviť rôzne miesta, vystihnúť počasie, vystihnúť správny čas na čokoľvek... Na poslednú chvíľu sme dokonca menili plán. I keď "plán" je silné slovo. Pretože sme sa proste "len vybrali" a šli. A uvideli. A zažili. A nakoniec zistili, že všetko bolo tak, ako malo byť...
Zo Slovenska sme prešli cez Rakúsko do Slovinska, kde sme vstúpili do Triglavského národného parku a prešli cez sedlo Vršič. Na večer sme prišli do Camp-u Vodenca, priamo pri rieke Soča, kde sme prespali a na druhý deň sa vybrali na strmú Mangartskú cestu - najvyššie položenú cestu v Slovinsku a považovanú v tejto krajine za najkrajšiu alpskú cestu. Sedlo Mangart leží na úpätí vrchu Mangart (2679 m n. m.), ktorý patrí medzi najvyššie hory Julských Álp.
Odtiaľto sme smerovali do Talianska k jazeru Lago del Predil, ktoré leží v krásnom údolí Valle Rio del Lago.
Naspäť do Slovinska a Julských Álp, konkrétne do údolia Vrata, kde nás čakal výstup k prenádhernému vodopádu Peričnik (slap Peričnik). Sú to vlastne dva vodopády - dolný a horný, merajúci 52 a 16 metrov! Fantastickým zážitkom bolo, keď som sa poza oba vodopády mohla s Gorou prejsť!
Cez mestečko Bled s jeho krásnym Bledským jazerom sme prešli do malebnej bohinjskej dedinky Stara Fužina, kde sme sa ubytovali v Residence Triglav, ktorá sa nachádzala v blízkosti neskutočne krásneho Bohinjského jazera, na ktoré sme mali z nášho apartmánu výhľad. Malebný slovinský "fjord", najväčšie slovinské jazero.
Na ďalší deň sme sa vybrali do tej časti Julských Álp, ktorej sa hovorí Bohinjské hory. Vyviezli sme sa lanovkou Vogel do výšky 1535 m n. m., kde sme si vyšlapali na vyhliadkový bod Orlove glave vo výške 1665 m n. m. Odtiaľ sa nám otvoril nádherný výhľad do okolia, i na najvyšší vrch Julských Álp a Slovinska - Triglav (2864 m n. m.).
Ešte v tento deň sme hneď po návrate z lanovky mierili na opačnú stranu, do tiesňavy Vintgar (soteska Vintgar), čo je výnimočne krásna tiesňava, v ktorej sa rieka Radovna zarezáva hlboko do skalnatého podložia a vytvára neuveriteľne krásne scenérie! Na konci tiesňavy, ktorá meria 1,6 kilometra, sa nachádza 16-metrový vodopád Šum.
Cestou naspäť sa Gorka okúpala v Bledskom jazere, ktoré má tektonický pôvod, takže voda v ňom je príjemne teplá od leta až do jesene.
A to už sme pelášili k Bohinjskému jazeru, ktoré je pri západe slnka tak nádherné, že som neodolala možnosti previezť sa na krásnej útulnej lodi Bohinj na samý koniec a späť. Hodinová plavba a ja som bola nesmierne fascinovaná a po celom dni som mala v sebe neskutočný pocit šťastia a radosti.
Zo Slovinska sme pokračovali ďalej do "stredu Zeme", až sme sa dostali do Chorvátska, kde sme prešli Medulin a podvečer sme našli ubytovanie v Premanture, vo Ville Lena. :-) Na večer sme stihli rozprávkový západ slnka "za more" a mne sa tisli slzy do očí, pretože som pri mori bola ešte ako malé dieťa a túžila som po tomto zážitku veľmi dlho. S Jessie sa mi, žiaľ, more vidieť nepodarilo a moje srdce plesalo, keď som k nemu mohla doviesť Goru...
Ďalší deň preto celý patril práve moru. Polostrov Kamenjak leží v najjužnejšej časti Istrie a je chránenou krajinnou oblasťou. Krištáľovo čisté more zafírovo modrej farby, strmé skalné útesy, divokrásne pobrežie prevoňané šalviou, všade borievky, pínie, sosny, macchie... Dávno pradávno v druhohorách to bola zasľúbená zem dinosaurov, ktorých stopy tu nájdete aj dnes. Prešli sme celý polostrov po jeho obvode od západu na východ, zhliadla som môj ďalší sen - maják (Porer na ostrove Porer), okúpali sa na rôznych miestach, navštívili Safari Bar... a makadamovou cestou sme sa v kúdoliacom prachu vrátili naspäť do Premantury. Úžasný, ÚŽASNÝ deň!
A je tu štvrtok. Výlet do mesta a prístavu Pula. Návšteva rímskeho amfiteátra - Arena, ktoré postavili začiatkom 1. storočia a patrí medzi 6 najväčších na svete. Atmosféra minulosti prestupovala v tomto mieste každým kameňom a v strede arény bola priam nahustená. Stadiaľto mierime do budovy niekdajšej pevnosti Verudela na rovnomennom polostrove, v ktorej sa nachádza obrovské Aquarium Pula, na ploche 2000 m2. Nakukli sme na piesočnú pláž Bijeca a vraciame sa späť do Premantury, odkiaľ sa ideme rozlúčiť s morom. Šírym a nekonečným. Zachádzame až na mys Kamenjak, na samý koniec Zeme a dlho a mlčky hľadíme do diaľky, kde sa snúbi more s oblohou...
V piatok odchádzame skoro ráno na 265-kilometrovú trasu až do Národného parku Plitvické jazerá. Sú rozsiahle a podarí sa nám ich prejsť v našom rezkom tempe za 5 hodín.
Po návrate k autu zisťujeme, že sme veľmi ďaleko na návrat hocikam. :-) A tak zvažujeme. Po dlhšom dumaní sa rozhodujeme pre návrat domov, ktorý sa v tú chvíľu nachádza vyše 670 kilometrov v diali. :-) Po polnoci prichádzame na rakúskej diaľnici k reštaurácii Landzeit a k pumpe, kde prespávame v aute. :-)
V sobotňajšie ráno sa rozhodujeme, kam by sme ešte tak "zbehli" a výber vyhráva pohorie Schneeberg, najvýchodnejšia alpská dvojtisícovka (2076 m n. m.) s jeho dvojitým vrcholom. Zdolávame ich v poradí Klosterwappen, chata Fischerhütte. Cesta dolu k stanici vláčiku Salamander, ním do Puchbergu k autu a už naozaj, ale naozaj domov! :-)
A tak sme tu. Po ôsmych prenádherných, po okraj skvelými zážitkami naplnených dňoch šťastne navrátení.
Gorka - môj moreplavec. :-) Môj spolupútnik na cestách a životom. Bez nej by to všetko a nič nemalo zmysel a význam. A bez jej skvelej povahy a poslušnosti už vôbec nie. Všetko bolo tak krásne a nádherné aj vďaka nej. A vďaka človeku, ktorý to celé pre nás a hlavne pre mňa vymyslel, naštudoval a čiastočne zorganizoval. ;-)
P. S. Možno neuveríte, ale nenapísala som všetko. A už vôbec som neopísala svoje vnútorné pocity. Pretože ono sa to ani nedá. Neexistujú presné a výstižné slová, výrazy. Existujú "iba" moje pocity. Silné, neutíchajúce, mocné a vzrušujúce. Presne také, aká bola najdobrodružnejšia cesta nášho života...!
více  Zavřít popis alba 
  • září až říjen 2016
  • 500 zobrazení
  • 1
  • 00
Zbalené, vyrážame...! :-)
Ani som netušila, aká nádhera nás opäť čaká! Aké prekrásne scenérie opäť uzrieme a aké silné dobrodružstvá zažijeme!
Triglavský národný park v Slovinsku a jeho úchvatný vodopád Peričnik nám dopriali krásny pocit spätosti s prírodou, keď sme pri mohutnej, burácajúcej, hučiacej vode, padajúcej z výšky 52 metrov, mali možnosť byť úplne sami. Kotol, kam dopadala masa vody, nás nenechal na pochybách, že sila prírody je mocná a nespútaná.
Julské Alpy nám v ten deň ponúkli ešte jeden krásny zážitok a tiež nádherný pohľad, keď sme sa vybrali na chatu Planinski dom Vogar (1050 m). Cestou k nej sme zrazu pred nami zbadali mnohopočetné stádo kôz, ktoré hneď spozornelo a začalo ustupovať. Až na jedno malé kozliatko zachytené v akejsi sieti. A tak som sa ho dala zachraňovať. :-) Úspešne a pod drobnohľadom jeho mamy. :-)
Od chaty sme sa vydali v smere šípky, až sme doputovali k nádhernému "view point", čiže vyhliadkovému bodu, odkiaľ sa nám naskytol úchvatný pohľad na najväčšie jazero Slovinska - Bohinj a protiľahlý vrch Vogel. Z inej perspektívy, než sme dovtedy videli.
Na druhý deň ráno nás čakala vychádzka po brehu tohto nádherne pokojného jazera. Tajomná hmla, všetky odtiene zelenej a tak tichá hladina... a energia...
Na tento deň sme si vybrali za cieľ vodopád Mostnica. Cesta k nemu bola rozprávková a on na jej konci ako cenný poklad prírody ukrytý v horách. V nádherných horách jednej z najzelenších krajín sveta.
Ešte v tento deň sme opustili zem Slovinska a vydali sa ďalej - smer more, smer Kamenjak. Májový Kamenjak. Rozkvitnutý, zelený, voňajúci, dych berúci, neskrotný Kamenjak! Miesto, kde more dáva energiu, kde každý nádych spôsobuje opojný závrat, kde pohľad na maják Porer vnáša pokoj do duše. Toto všetko jednoducho opísať neviem. Ale stačí mi jediná myšlienka a cítim to v každej bunke svojho tela. Cítim chladivé vlny na pokožke, cítim vôňu mora a celého Kamenjaku, počujem šum nekonečného priestoru...
Tentokrát nás čakalo hľadanie odľahlého majáku Marlera na juhovýchodnom cípe polostrova Istria a tiež plavba loďou k "môjmu" majáku Porer na rovnomennom ostrove. A jeden mocný a nezabudnuteľný zážitok, kedy som nabrala odvahu a desiatky metrov od skalných útesov som z kotviacej lode, ktorou sme sa plavili po mori, vošla rovno do chladných morských vĺn a po asi desiatich minútach som vplávala do tajomnej jaskyne Colombarica, ktorá pripomínala modrú lagúnu. Tajil sa v nej dych. V jej dvoch "miestnostiach", z ktorej jedna mala otvor "do neba", som strávila zopár minút, zachytávajúc sa o jej vnútorné útesy, kedy som si zároveň trošku odpočinula, aby som nabrala nové sily a mohla z nej vyplávať a vrátiť sa k našej kotviacej lodi. Úžasné! Fantastické! Neopakovateľné dobrodružstvo. A ako mi povedal jeden starší Holanďan, ktorý ma do Colombarice sprevádzal spolu so svojou ženou: "Thank you for a lovely trip!"
Po návrate na loď ma za môj výkon čakal skvelý obed - pečená makrela. ;-)
Nasledovala plavba na ostrov Ceja, kde hniezdili čajky a pobehovali Goruškine jašteričky. :-)
Štvrtý deň nášho morského dobrodružstva sme sa rozlúčili s morom na krásnej pláži Njive a putovaním smerom k Mysu Kamenjak nad jaskyňu Colombarica rozkvitnutým polostrovom.
Po vyše 1900 kilometroch sme sa po piatich dňoch neskoro po polnoci vrátili domov. Môj skvelý priateľ a tá najfantastickejšia štvornohá moreplavkyňa a zároveň najúžasnejší pes na svete so mnou celé toto dobrodružstvo zdieľali, tešili sa so mnou, sprevádzali ma na každom kroku. A ja viem isto, že bez nich by som to celé tak mocne nikdy neprecítila... Pretože nezáleží na tom, kam idete, ale s kým. A toto bola kombinácia úžasných miest a úžasných spolupútnikov. Ako všetky naše cesty a dobrodružstvá za celé tie roky, ktoré spolu cestujeme a putujeme... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2018
  • 393 zobrazení
  • 2
  • 00
Moja milovaná Jessie bola tou najúžasnejšou bytosťou môjho života. Stala sa jeho zmyslom. V januári 2009 mi navždy odišla, ale v mojej mysli, duši a hlavne v mojom srdci ostane navždy...
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • prosinec 2003 až leden 2010
  • 373 zobrazení
  • 0
  • 11
Otvorené šíre more. Omamné vône nesúce sa horúcim vzduchom. Nádherné výhľady do diaľok zo skalných útesov. Ostrov Fenoliga, maják Porer. Šum vĺn pri pobreží a úžasné ticho ďaleko od neho, keď plávate v ústrety horizontu. Iba vy a váš pes... Fascinujúce západy slnka a to, ako cítite deň ukladať sa k spánku... Jednoducho - južná časť polostrova Kamenjak.
Tento rok už po tretíkrát a opäť nové, krásne zážitky, nové poznania, nové objavy... a veselé Lenočkine príhody, ktorých bolo tentokrát naozaj neúrekom. :-)
Tak napríklad chlapík s dlhou udicou kráčajúci po pobreží popod typické krásne borovice tohto územia, ktorému sa v okamihu, keď prechádzal okolo mňa, vysoko v korune borovice udica zavadila a trvalo mu hodnú chvíľu, kým ju odtiaľ rôznymi kreatívnymi pohybmi svojho tela dokázal vyslobodiť. Alebo keď šikovná Lenočka vyliala Rastíčkovi uvarenú polievku, ktorú práve chladil v drese. Myslela som si totiž, že je to len hrniec z polievky, do ktorého napustil vodu, aby sa odmočil. A tak - že vylejem tú škaredú oranžovú vodu, napustím novú a hrniec umyjem... :-P Ale tak - približne tri lyžice som mu tam nechala. Nech chlapec neumrie od hladu. :-D
Jeden z najveselších zážitkov bol ten, keď sme s Gorkou kráčali po pobreží v ústrety zapadajúcemu slnku a obchádzali sme dve panie, z ktorých jedna sa postavila chrbtom k slnku a druhá ju mala fotiť. Keď Gorka prechádzala natesno okolo "naštelovanej" fotenej pani, čupla si na peknú trávičku tesne pri jej nohách a začala cikať "do záberu". V tú chvíľu sa nik nezdržal smiechu a Gorka si po docikaní spokojne a veselo cupitala ďalej a mala radosť z toho, ako nám je veselo. :-) Taktiež by som vám dopriala, (ale nedoprajem :-D :-P ) vidieť Lenočku, ako sa po dlllhých rokoch od detských čias snažila dostať vo vlnách na nafukovačku. Čistá akvabela. :-D A to, ako sa Lenočka rozhodla na chvíľku zohriať mlieko - v rýchlovarnej kanvici, to som vám ešte určite nepísala, však...?? :-P Ešte teraz ma bolia nechty, ako som zoškrabovala z dna ten krásne tmavohnedý povlak. :-P
ALE - tiež sa mi podarilo prvýkrát v živote mojím fotoaparátom zachytiť blesk vzdialenej búrky nad morom; stretnúť sa na mori v tesnej blízkosti s krásnou oranžovou medúzou; strážiť pri bazéne našej vily najmä Gorku namiesto neteriek, keďže sa jej vyslovene nepáčil jeden dotyčný pán, ktorý bol v bazéne. Akýkoľvek jeho pohyb, slovo, pohľad "odmenila" vrčaním. A keď som v noci dostala od vedľa mňa spiaceho dieťaťa prstami do úst a celú noc som sa pri každom jeho pohybe kryla ako vojak v zákope, povedala som si, že ma už na tejto úžasnej dovolenke nič neprekvapí! :-D
A tentokrát sme vyšperkovali naše plávanie do dokonalosti! Gorka nemusela čakať na pobreží, kým sa vrátim z mora. Dostala totiž nafukovací čln a tak sa na naše výpravy na more mohla plaviť s nami! Bola úžasná! Fantastická! A celú plavbu si nádherne a slastne užívala! :-) Strávili sme na mori vždy aj hodinu, vybavení ako praví námorníci a potápači. :-) Nafukovačka, plavák, čln, potápačské okuliare, šnorchle, plutvy... my všetci - A GORKA!
více  Zavřít popis alba 
  • září až říjen 2018
  • 330 zobrazení
  • 0
  • 00
Propozície tvrdili, že to bude do 45 km. Priebežné info pred trasou, že asi 55 km. No oficiálne to bolo 61 km! Ale to by nebola Lenočka, keby si nejaký ten kilometrík - dva neprešla navyše. Veď načo ísť po zelenej značke, keď sa dá ísť cez zelenú dvojmetrovú žihľavu. :-/ :-) Nastúpaných 2500 metrov - prevýšenie á la Gerlach. :-) Tmavými lesmi, slnečnými pláňami, veternými stráňami, rozkvitnutými lúkami... Nádherné výhľady - občas ponorené v ľahkom opare; oblaky dotvárajúce atmosféru divokosti prírody... Náročné stúpania, nekonečné klesania... A ten úžasný pocit, akoby som bola široko-ďaleko len ja a Gora. Pocit voľnosti, slobody... Nespútaná duša i myseľ... No a skvelí ľudia v základnom tábore. :-) Turistom zdar, dogtrekkerom zvlášť! ;-)
více  Zavřít popis alba 
4 komentáře
  • srpen 2011
  • 303 zobrazení
  • 2
  • 44
Deň boja za slobodu a demokraciu sme si uctili v Haluzickej tiesňave. :-) Tajuplné zákutia neustále sa rozširujúcej 30 metrov hlbokej a 100 metrov širokej skalnej strže sme dôkladne preskúmali, zdolali jej príkre svahy a dostali sme sa až na jej samé dno. Bolo to, akoby sme sa ocitli v úplne inom svete. A v podstate... aj sme sa ocitli. Vstúpte spolu s nami a poodhaľte tajomstvá tejto malej veľkej tiesňavy... :-)
více  Zavřít popis alba 
  • 19.10.2011
  • 266 zobrazení
  • 0
  • 00
Pohodový. To je ten správny a výstižný opis môjho uplynulého víkendu. V podstate to začalo už piatkovým večerom na koncerte Nedvědovcov. Potrebovala som konečne "vypnúť", vyprázdniť si hlavu, odreagovať sa po namáhavých a vyčerpávajúcich dňoch... Výlet do hôr Považského Inovca, stretnutie s príjemnými ľuďmi, výstup na Panskú Javorinu, noc strávená v útulničke... - a to všetko v prítomnosti mojich kamarátov - mi úžasne pomohlo. Tam, v lone prírody, vysoko v horách, som opäť pocítila voľnosť mysle a duše, splynutie a nespútanosť...
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2011
  • 243 zobrazení
  • 0
  • 00
Joooj, ľudkovia moji...!!! Bolo mi krásne! Tak úžasne! Tak fantasticky! Nádherne a naplno prežité tri slnečné a horúce dni v Ždiari, v Belianskych Tatrách, v Pieninách a vo Vysokých Tatrách. Mojimi fotografiami a videami Vám rozpoviem príbeh o tom, ako sme navštívili chatu Plesnivec - jedinú svojho druhu v Belianskych Tatrách, kedy sme cestou objavovali na stromoch stopy po medveďoch. Porozprávam Vám o tom, ako sme si vyšlapali pekné prevýšenie na Trzy Korony v Pieninskom Parku Narodowom v Poľsku, i o tom, ako som do tohto parku, kde platí zákaz vstupu so psom, vstúpila s Gorou. :-P Rovnako krásnymi slnečnými fotografiami a videami Vám porozprávam o 12-kilometrovej nezabudnuteľnej plavbe plťou po čarokrásnom Dunajci, kedy - sediac s Goruškou na výsostnom čestnom mieste vpredu - sa nám až tajil dych nad nádhernými meandrami a zákutiami rieky Dunajec. "Po peších" 12 km naspäť do Červeného Kláštora a do nášho útulného hotela v Monkovej doline, učupeného na úpätí troch majestátnych štítov Belianskych Tatier. Záver príbehu patrí návratu domov cez Vysoké Tatry, ktorými sa môj príbeh i začína. Cesta okolo Liptovskej Mary a ďalej - smer domov.
Príbeh naoko skončil, ale vo mne stále trvá... Neskonalá vďaka zaň všetkým mocnostiam! ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2013
  • 221 zobrazení
  • 0
  • 00
Spontánne rozhodnutia bývajú častokrát tie najlepšie a prinášajú so sebou tie najkrajšie zážitky a nádherné stretnutia... V sobotu - po ani nie troch hodinách spánku - sme sa - ešte za tmy - opäť vybrali do Vysokých Tatier, pretože tá mocná túžba po nich vo mne ani po týždni neutíchala, ba naopak, neustále silila.
Hneď po príchode sme sa zo Sliezskeho domu vybrali na Poľský hrebeň (2200 m.) a odtiaľ na Východnú Vysokú (2429 m.) - pyramídu nad tromi dolinami, v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, odkiaľ je prekrásny výhľad na celé Tatry. Cestou späť, kúsok za najťažším úsekom s reťazami, sa mi splnil ďalší sen - stretla som Jožka Kubániho, ktorý mal na nás s Gorou nenápadne namierenú svoju kameru. :-) Moja spontánna radosť a objatie ho takmer zhodili na zem a pri pohľade na fotografie spolu s ním, sa musím usmievať. :-)
V nedeľu sme zvažovali kam a vďaka krásnej náhode a stretnutiu s Viktorom Beránkom - chatárom z Chaty pod Rysmi, padlo rozhodnutie na Rysy (2499 m.). Gora - nazvaná skupinkou turistov "ochočeným kamzíkom", bola zase inými turistami pasovaná za "hrdinku víkendu" a neviem ani spočítať, koľkí ľudia na ňu s údivom a obdivom hľadeli, koľkí si ju fotili a koľkým som ju na vrchole Rysov požičiavala na vrcholovú fotografiu. :-) Slováci, Česi, Poliaci, Rusi... otázkam ohľadne Gory nebolo konca kraja. :-)
Tak nádherné počasie a prekrásna viditeľnosť...! Sila zvládnuť za víkend to, čo sme zvládli...! Skrátka - bolo nám dopriate a ja opäť raz s pokorou a s pocitom šťastia- ĎAKUJEM!
více  Zavřít popis alba 
  • září 2013
  • 220 zobrazení
  • 0
  • 00
Sú miesta, na ktoré sa človek vždy rád vracia. Či už sú dôvodom úžasní ľudia, mocné pocity, prekrásna príroda, hlboké spomienky, nezabudnuteľné a vždy nové zážitky... a či Lesňanský Long, ktorý sa "udial" uplynulý víkend, som hlboko presvedčená o tom, že tým miestom, ktoré má tú čarovnú moc - moc návratov - je pre mňa Orava!
více  Zavřít popis alba 
  • prosinec 2010
  • 218 zobrazení
  • 1
  • 00
více  Zavřít popis alba 
14 komentářů
  • 1.11.2014
  • 213 zobrazení
  • 14
  • 1414
Kategorie: Soutěž: Voda
více  Zavřít popis alba 
  • 8.9.2018
  • 212 zobrazení
  • 1
  • 00
Na náš prvý dogtrekk LONG, ktorý meral cez 100 km, som šla s Gorou do KE v pohode si ho užiť a podľa možností ho prejsť. S mojimi fantastickými súputníkmi sa moje prianie vyplnilo a zo srdca im ďakujem za skvelú spoločnosť! Kvôli horúčavám vzdalo boj s traťou viacero súťažiacich. Ďakujem všetkým, ktorí sa naň dali, celému organizačnému teamu, sebe za to, že som to nevzdala, Gore za výdrž a statočnosť a za krásne 2. miesto! :-)
více  Zavřít popis alba 
  • červenec 2010
  • 207 zobrazení
  • 1
  • 00
So zatajeným dychom som vstúpila do úchvatnej Prosieckej doliny, kde sila riečky rokmi vytvorila majestátne dielo; po 6-tich hodinách sme vyšli ústím Kvačianskej doliny; vybehli sme na rozľahlé rozkvitnuté lúky, kde sa pokojne pásli stáda kráv; fantasticky som sa vyšantila v AquaParku na tobogánoch:-); zašli sme k šírošírej Liptovskej Mare a po celý čas som obdivovala nádherné výhľady na prekrásnom Liptove...!
více  Zavřít popis alba 
  • červen 2008 až srpen 2010
  • 205 zobrazení
  • 0
  • 00
The mountains are calling and I must go. Skrátka - musela.
Impozantný štít nad Sedlom pod Ostrvou, pod majestátnou Končistou nie je turisticky prístupný. Čiže ani turisticky značený. Čiže výstup naň je povolený len v sprievode horského vodcu. Čiže nevadí, šli sme. :-) Obdarení neskutočne krásnym počasím sme v tú nedeľu pokorili ďalší štít.
Vrchol TUPÁ - 2284,5 m n. m. - je miestom, odkiaľ je prenádherný výhľad a kde sa otvára prekrásna panoráma jednej z najkrajších oblastí Vysokých Tatier. Zlomisková dolina s Dračou a Rumanovou dolinkou sú úchvatné! Mengusovská dolina s hrebeňom Bášt, Hlinskou vežou a Kôprovským štítom v pozadí... Lúčne sedlo, Klin, Vysoká... Na všetky svetové strany sme dovideli! Doširoka-doďaleka! Slnečné lúče nás sprevádzali celým dňom! Snehové polia počas výstupu i zostupu nám pripomínali obozretnosť a opatrnosť. A jeseň dodávala nezabudnuteľným výhľadom všade, kam len oko dovidelo, magickú atmosféru. Bola som akoby krásne stratená v čase a priestore, v zázračnom svete hôr, v čarovnej krajine našich veľhôr...! :-*
více  Zavřít popis alba 
  • září 2014
  • 201 zobrazení
  • 0
  • 00
Bolo pre mňa krásne i zvláštne takmer po roku sa aj s plyšovou Jessie - a už i s Gorou - vrátiť do Malej Fatry, kde sa po nultom ročníku konal 1. ročník dogtrekkingu. Počas 42 km-vej trasy som zrela miesta poznané i nepoznané a pri tých prvých sa mi vynárali spomienky na to, ako som tu prvýkrát podľahla čaru dogtrekkingu. Na to, ako som po smrti mojej milovanej Jessie začala vďaka mojím priateľom opäť ako-tak žiť... Nádherné spomienky, nové zážitky, prekrásna príroda, skvelí ľudia, vydarený dogtrekking a krásne 2. miesto. :-)
více  Zavřít popis alba 
  • září 2010
  • 196 zobrazení
  • 1
  • 00
Vyše dvoch rokov sníval o jej zdolaní. Priťahovala ho, lákala, fascinovala... Na jeho ceste za splnením tohto sna som ho spolu s Gorou sprevádzala.
Majestátna, nádherná, 36 rokov oficiálne neprístupná, 2 141,6 metrov vysoká Ždiarska Vidla - krása zakázaná. Druhý najvyšší štít Belianskych Tatier, no za svojím dvojčaťom - Havranom - zaostáva iba o 10 metrov. Miestni a Poliaci ju nazývajú aj Plačlivá skala, vďaka potôčikom a pramienkom, ktoré z nej najmä po daždi vytekajú.
V deň, kedy sme sa Monkovou dolinou vybrali na tento štít, sme patrili medzi tých šťastných "sčítaných" turistov v rámci sčítania turistov v Tatrách. V ústí doliny "na nás" čakal "sčítací komisár" Ivan Bohuš ml., známy fotograf, publicista..., ktorý si nás zaznačil ako "2+pes", (pričom Gora bola v ten deň jediným havom, ktorý prešiel Monkovou dolinou, o Vidle ani nehovoriac :-P ). S pánom Bohušom sme prehodili pár slov a potom nás už čakal iba strmý výstup nevhodný pre kardiakov. :-P
Zo Širokého sedla sme sa nenápadne prehupli na úzky chodníček smerujúci na Vidlu. Výstup, občas komicky strastiplný, i vážny, vám najlepšie opíšu moje fotografie. :-)
Cestou späť sa po daždi z Monkovej doliny stalo neskutočné klzisko z bahna, šmykľavých skál a konárov, kedy zostup trval približne rovnako ako výstup a Gora vyzerala naozaj na nerozoznanie od líšky a my ako po zápasení v blate. :-P
Počas mojej tohtoročnej vysokotatranskej dovolenky som opäť raz robila horského vodcu, tentokrát z Hrebienka na Sliezsky dom, okolo Velického plesa, až do Tatranskej Polianky. Tiež som sa opäť "športovo vyžila" a to pri ping-pongu, na trampolíne, či pri tenise. (Výkony v týchto športových disciplínach nekomentujem. :-P :-D )
Švédske raňajky a švédske večere mi však častokrát dali zabrať viac, ako hocaký tatranský výstup. :-)
A opäť raz veľká vďaka patrí Ing. Mariánovi Šturcelovi, bývalému námestníkovi riaditeľa ŠL TANAP-u, vďaka ktorému sme navštívili botanickú záhradu v Tatranskej Lomnici i národnú prírodnú rezerváciu, jedinečné územie - "Pramenisko", kde sme mali postarané o ten najodbornejší a najfundovanejší výklad, aký sme si len mohli priať.
Moja fotografická duša mala o svoje vyžitie nadmieru postarané; moja duša turistická sa s radosťou kúpala vo vlastnom pote; moja duša prírodná nevedela, kam skôr pozrieť a sčítavala kamzíky a svište...
A verte, že ste v živote nevideli divnejšie opáleného človeka, ako som bola ja. :-P Ale opäť raz musím konštatovať, že týždeň dovolenky v mojich milovaných Tatrách je pre mňa žalostne málo.
více  Zavřít popis alba 
  • srpen 2016
  • 193 zobrazení
  • 0
  • 00
SPUTNIK 1 a SPUTNIK 2, ďakujem Vám za "spoluputnikovanie" počas celého novomestského dogtrekkingu - (Majka, Hannnz, bolo mi cťou a radosťou!); ďakujem Goruške za jej oddanosť; Pedy a Fetchovi za to, že ma nezjedli; tým, vďaka ktorým som sa aspoň raz z chuti zasmiala; GPS-ke za to, že viem, že sa dá ísť aj necestou s ostružinami, organizátorom a spol., Ošmekovi, Gagarinovi, Lajke... a ďakujem za to, že nie je tráva, ako tráva...! :-D
více  Zavřít popis alba 
  • červenec 2010
  • 192 zobrazení
  • 1
  • 00
Ligúrske more, Levanto, Cinque Terre, Portovenere, Venezia - čiže Benátky... a náš 5-dňový cestovateľský zážitok jednými z najkrajších miest a kútov Talianska!
Do Levanta - mestečka medzi kopcami husto zalesnenými olivovníkmi a borovicami - sme docestovali po 12 hodinách a čakalo nás ubytovanie "La Quiete" (Ticho) v krásnom domčeku vysoko na kopci nad morom, kde nás privítal milý Fabrizio.
Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá, ale keď človek dúfa a verí, vyjde aj nemožné. A tak môžem smelo a vďačne napísať, že nám bolo opäť dopriate a všetkých "Päť Zemí" (Cinque Terre) sme si prešli v nádhernom počasí! Tento národný park bol vďaka svojej jedinečnosti zapísaný medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO a právom. Kúzelné dedinky Monterosso al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola a Riomaggiore sú oblasťou, ktorá patrí k najmalebnejším kútom Talianska.
Z každej dedinky máme desiatky zážitkov a krásnych pocitov. Spomeniem len zopár: hneď v Levante som vyrazila poistky. :-D V Manarole nás s Gorkou počas fotenia zaliala nečakane vlna; ku Corniglii sme si prešli vyše 380 schodov, aby sme sa dostali na útes vo výške 100 metrov nad morom, kde sídli; v Monterosso sme zhliadli krásnu sochu Františka z Assisi so psom, ktorý náramne pripomínal Gorku. :-) Tiež sme si s Gorkou vyliezli na nádhernú skalu v mori a dosýta sa vyšantili na piesočných plážach s vlnami. :-)
Vo Vernazze si Gorku pred malou cukrárňou počkal kocúr, ktorého z nej krátko predtým vyhodili a zahnal sa po nej, keď sme vychádzali. No - nedala sa. :-)
Stovky schodov pomedzi úzke uličky sme vychádzali a schádzali v takmer každej dedinke. Nekonečné, trošku únavné, ale nádherné. A Ligúrske more? Fantázia sama o sebe. Bolo tak šíre, ďaleké a nádherné a malo snáď všetky odtiene modrej! Bolo úžasné, keď ste čakali na stanici niektorej z dediniek na vlak, ktorý premával v Cinque Terre a pred vami sa rozprestieralo všade more!
Ale opusťme túto oblasť a vydajme sa do Portovenere (UNESCO) - mesta s dejinami siahajúcimi hlboko do minulosti s nádherným a mystickým kostolom San Pietro. Bol postavený na skale, ktorú obmýva otvorené more a pohľady sú naozaj dych vyrážajúce.
A na záver Benátky (UNESCO). Famózne ubytovanie v časti Mestre, plavba vaporettom (lodnou dopravou) po hlavnej dopravnej tepne - Canal Grande; spleť stoviek kanálov; ešte viac obchodíkov; úzke uličky, ktoré tvoria bludisko; gondoly; svetová architektúra a prejdených niekoľko desiatok kilometrov...
Gorka vyhladkaná a obdivovaná turistami.
Summa summarum - 2450 kilometrov na cestách a tisíce zážitkov k tomu! Ale toto bol iba stručný opis. Viac sa dozviete pri fotografiách. Grazie, addio, ciao!!! ;-)
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
  • letos v květnu
  • 191 zobrazení
  • 2
  • 00
Môj úžasný trojdňový "víkend" som ukončila výletom na Jelenec a Veľkú Javorinu. Popravde, na Jelenci som bola prvýkrát a krásne som si to užila. Vyšlapala som asi 30 metrov do neba po bývalom vysielači a výhľad na všetky svetové strany stál za to. Som oddýchnutá a trojdňový víkend si dám asi patentovať... :-)
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • 27.3.2011
  • 188 zobrazení
  • 0
  • 22
Do hôr nechodím kvôli peknému počasiu, ale kvôli horám samotným. Výstup na Kôprovský štít (2367 m) vo Vysokých Tatrách bol uplynulú sobotu toho dôkazom. :-)
Začínajúc túru v ideálnom polooblačnom počasí, na turistiku ako uliatom, sme sa vybrali od parkoviska pri zastávke TEŽ Popradské Pleso smerom k Rázcestiu nad Popradským plesom, odkiaľ sme sa po modro značenom turistickom chodníku vybrali k Rázcestiu nad Žabím potokom. Tu sa odkláňa na sever červená značka cez Kotlinu Žabích plies na Chatu pod Rysmi, kam smerovala väčšina ľudí. My sme však ďalej po modrej pokračovali hore prekrásnou rozľahlou Mengusovskou dolinou.
Stúpanie sa postupne zmierňuje a prichádzame na miesta, kde záver Mengusovskej doliny vypĺňa tajomné Veľké Hincovo pleso – najväčšie a najhlbšie pleso v slovenskej časti Tatier.
Skôr než začneme stúpať strmými serpentínami do Vyšného Kôprovského sedla (2180 m), odkrýva sa na juhu Malé Hincovo pleso. Cestou hore jedna zostupujúca Poľka uznanlivo a obdivne zatlieska Gore so slovami "Brawo, brawo, pies!" :-)
Zo sedla však samotný vrchol Kôprovského štítu ešte nevidno. A po pár metroch, stúpajúc najprv na predvrchol, nevidíme takmer ani na seba. :-P Nestihla som povedať ani "Vysoké Tatry", a už sme sa ocitli v hmle a oblakoch, z ktorých začalo pršať. Zrazu nastal zlom a dážď sa premenil na krúpy. V pršiplášti, chrániac Gorušku, sme takto ostali asi 15 minút, dvakrát sa posunúc vyššie. A krúpky padali ďalej... Rozhodovanie, či sa vrátiť, či ísť ďalej na vrchol, ktorý však stále nevidieť. Nevzdali sme to. Konečne v cieli - vrchol Kôprovského štítu! Výhľady sú odtiaľto nádherné. Teda - pokiaľ je viditeľno. :-) Goruška opäť na vrcholových fotografiách našich maďarských, či poľských susedov. :-)
Po zaznení prvého hromu v diaľke, sa praceme z malopriestranného vrcholu. Cestou naspäť strmými sutinovými serpentínami nás hromy stále sprevádzajú, avšak poniže už celú Mengusovskú dolinu opäť zalievajú slnečné lúče a my sme krásne preschli.
V pokojnej hladine Veľkého Hincovho plesa sa zrkadlili okolité štíty a ja som si maximálne užívala tie nádherné výhľady a úžasný vzduch.
Dúha na rozlúčku, slnko v nádhernom zapadajúcom tanci a opäť krásny pocit na duši cestou domov. Napriek dažďu, ľadovcu, hmle, hromom... pretože do hôr nechodím kvôli peknému počasiu, ale kvôli horám samotným... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • červenec 2014
  • 180 zobrazení
  • 0
  • 00
Tak, a je tu druhá časť ôsmych krásnych a nezabudnuteľných dní v mojich milovaných Tatrách. Miesta nášho výskytu a dobrodružstvá v tieto dni boli naozaj rôzne. Poprad, hotelový bazén, Aqua Relax v hoteli Titris, pizzérie, cukrárne, Štrbské Pleso, zubačkou do Štrby a späť, opäť bazén, Skalnaté pleso a hľadanie strateného listu kamzíka Pirina, Deň Rainerovej chaty, krásna povesť o víle a studničkách Slavkovského štítu, Dechtáre, Liptovská Mara, salaš Krajinka... Nemôžem si pomôcť, ale opäť musím napísať, že nám bolo fantasticky!!!!!!!!! :-)
více  Zavřít popis alba 
  • srpen 2014
  • 176 zobrazení
  • 0
  • 00

Nebyla nalezena žádná alba.

Aktivní od

3. ledna 2010

Pohlaví

neuvedeno

Datum narození

neuvedeno

Webová adresa

neuvedeno

Má oblíbená alba na Rajčeti

Moji fanoušci na Rajčeti (sledují mě)

reklama