Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

Po dvoch rokov sme sa rozhodli pre návrat. Pre návrat do divotvorného priestoru rozoklaných vrchov, tajomných tieňov a majestátnych horských masívov - do talianskych Dolomitov. Tentokrát sme však z okraja putovali priamo do ich jadra, do stredu, do ich srdca...
Horský priesmyk Passo Pordoi (2239 m) je druhým najvyšším horským sedlom v Dolomitoch a hotel Savoia, ktorý tu bol postavený v roku 1890, sa stal naším nádherným prechodným domovom na zopár úžasných dní a nocí. Výhľad do údolia Val de Fodom medzi horským masívom Sella a Belvedere mám ešte teraz stále pred očami a obloha po večernej búrke tretieho dňa bola tým najúžasnejším nebeským divadlom, aké som kedy videla! A nočná obloha doslova plná hviezd mi nedovolila skloniť hlavu späť k zemi hodnú chvíľu. ;-)
Prenádherné slnkom zaliate rána do nás vliali vždy neskutočnú energiu na zdolanie všetkého, čo sme si zaumienili. A že toho bolo požehnane... ;-)
Horský masív Sella - veľký a majestátny "ostrov", mohutný "hrad", monumentálny, obrovský... úžasný! A jeho najvyšší vrch - Piz Boè (3152 m). To bol cieľ druhého dňa našej výpravy. Naša púť od vrcholu Sass Pordoi, okolo chaty Rifugio Forcella Pordoi, skalnými pláňami a snehovými poliami až na vrcholovú chatu bola jedným slovom nádhera! Až taká, že sa nám nechcelo odísť a ešte hodnú chvíľu po rozhodnutí o odchode sme sedeli na heliporte a hľadeli do diaľav, na protiľahlú Marmoladu a do údolí pod nami.
Po návrate a oddychu sme sa navečer vybrali k tajomnému miestu - Sacrario Militare - pamätníku vojakom 1. a 2. svetovej vojny, pričom sú tu mnohí aj pochovaní. Tajomná a veľmi zvláštna atmosféra tohto miesta v nás ešte chvíľu doznievala. Ale veľký svišť, ktorý sa nám na konci ukázal na kope guľatiny, nás veru rozveselil hneď. :-)
Na ďalší deň nás čakala "ľadovcová kráľovná Dolomitov" - ich najvyššia hora - Marmolada (3343 m). Na vrchole sme boli medzi prvými a ten pokoj spojený s neskutočne skutočnými výhľadmi na všetky svetové strany bol fascinujúci! Vrchol Punta Rocca (3309 m), hlavný Punta Penia... a zrazu sa nám opäť nechcelo odísť... Masív Sella z predošlého dňa sa pred nami rozprestieral v diaľke v celej svojej nádhere a až tu som si uvedomila, aký je v skutočnosti monumentálny a nádherný...!
Ale čakalo nás ešte jazero a priehrada Lago di Fedaia, ktoré sú napájané vodami z ľadovca Marmolady a taktiež pohľad na veľmi zaujímavú a smiešnu lanovku smerujúcu k chate Rifugio Pian dei Fiacconi, ktorá je najčastejším východiskovým bodom na Marmoladu. Ešte návšteva malebnej dedinky Arabba a na sklonku dňa cesta serpentínami hore do Passo Pordoi, kde k večeru prišla spomínaná búrka, po ktorej sa na oblohe odohralo fascinujúce divadlo!
Ďalšie prekrásne ráno, výstup k chate Rifugio Sass Becé (2500 m), úchvatné výhľady a cestou naspäť zistenie, že práve v tento deň sa konajú najznámejšie a najväčšie cyklistické preteky Maratona dles Dolomites, ktorých sa zúčastňuje každoročne vyše 9000 pretekárov z viac ako 40 krajín. National Geographic ich popísal ako "jeden z najväčších, najviac vášnivých a najviac chaotických pretekov na Zemi." :-) A to vám teda poviem - bol to zážitok byť priamo v centre diania!
A práve tieto preteky nás v srdci Talianska neplánovane zdržali kvôli uzavretým cestám - ale bolo to krásne zdržanie. :-)
Na záver sme sa vrátili v podstate na "začiatok" našich ciest po Taliansku, kedy sme prudkými zákrutami, strmými stúpaniami a klesaniami niekoľkými horskými sedlami, cez mestečko Cortina d´Ampezzo prešli do "Perly Dolomitov" - osady Misurina k rovnomennému jazeru, v ktorom sa odrážajú juhovýchodné svahy Tre Cime di Lavaredo. A úžasné spomienky spred dvoch rokov sa opäť nádherne vynorili. ;-)
Polnoc nás zastihla už v domovine, ale mám pocit, že moje myšlienky a kus duše ešte chvíľu ostali v srdci Dolomitov... V podstate ako ostávajú na každom mieste našich nádherných a dobrodružných putovaní...
P. S. Zopár fotografií v albume je aj z Rastíčkovho mobilu. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • letos v červenci
  • 23 zobrazení
  • 1
  • 00
Bola to jedna z najťažších túr, akú sme kedy absolvovali. Bola však aj jedna z najkrajších a najtajomnejších. Vysokotatranská odysea.
Pôvodná trasa mala viesť celou Bielovodskou dolinou - najrozsiahlejšou dolinou Vysokých Tatier, Kačacou a Litvorovou, až na dno Zamrznutého kotla k Zamrznutému plesu pod Poľským hrebeňom, do Poľského hrebeňa a ďalej dolu Velickou dolinou až k Sliezskemu domu. Bielovodská dolina bola však v prvý deň turistickej sezóny uzatvorená kvôli odstraňovaniu nebezpečných, suchých a popadaných stromov. Mali sme však informácie priamo od zamestnanca TANAP-u a Horskej služby, že sa tak bude diať až o pár dní a že cez rampu so zákazom môžme kľudne prejsť. A tak sme i prešli, ale pri jedinom oficiálnom horolezeckom táborisku na Poľane pod Vysokou nás iný lesník TANAP-u chcel vrátiť naspäť. Nakoniec nám však vďaka známosti povolil ísť ďalej, no nie priamo Bielovodskou dolinou, ale nenápadným strmým chodníkom jej bočnej visutej doliny, ktorým už nik nechodí a ktorý nás doviedol do 40 rokov zatvorenej Svišťovej doliny! Nádhera!!! Kráčať chodníkom, ktorý živú ľudskú dušu toľko rokov nezažil... Vidieť miesta, ktoré už toľko rokov nezhliadol žiadny smrteľník... Hľadieť na úchvatné výhľady, ktoré sa len tak hocikomu nenaskytnú... Náročné a strmé šliapanie zeleným sviežim chodníkom, tichá a krásna Svišťová dolina, horúco a snehové polia, ešte stále z veľkej časti zamrznuté Zamrznuté pleso, prekrásne Litvorové pleso, veľmi náročný výstup do Poľského hrebeňa a rovnako náročný - už náš tretí - zostup druhou stranou cez reťaze, opäť snehové polia, kamzíky, svište a skvelí ľudia... Nezabudnuteľné chvíle a precítenie toho všetkého zanechalo moju dušu opäť o niečo bohatšiu, krajšiu a pokornejšiu.
Rovnako ako pred rokom, i teraz sme šli do našich milovaných veľhôr osláviť Gorkine narodeniny a ja som neskonale vďačná a patrí jej môj najväčší obdiv, že celé toto náročné putovanie zvládla aj vo svojich jedenástich rokoch a že mi i teraz bola tou najúžasnejšou súputničkou, akú si len človek môže želať. Tento prechod od Lysej Poľany pri poľských hraniciach krížom cez Vysoké Tatry až do Tatranskej Polianky bol takým posledným neznámym cieľom, ktorý nám ešte chýbal vo Vysokých Tatrách prejsť. (No dobre, ešte jeden máme v zálohe...) ;-) A som šťastná a hrdá, že sme ich celé prešli spolu, že všetky tie štíty, doliny, plesá a sedlá sme mali možnosť uzrieť a že celé naše vysokotatranské dobrodružstvo zvládla Gorka zrejme ako jediný a výnimočný pes na svete. ;-)
Z množstva fotografií som do tohto albumu vybrala tie, ktoré sa vám od prvej po poslednú budú snažiť vyrozprávať jeden nádherný príbeh, príbeh dlhého a náročného putovania, príbeh vysokotatranskej odysey...
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • letos v červnu
  • 44 zobrazení
  • 1
  • 11
"Není takový žádný více, jak je zámek Letovice." ;-)
V sobotu, 8. 6., sme sa vybrali k našim českým susedom, konkrétne na nádherný zámok Letovice v rovnomennom mestečku, ktoré leží na sútoku riek Svitavy a Křetínky. Stretli sme sa priamo s majiteľom tohto zámku a vďaka nemu sme mali vstup i s Gorkou zadarmo. Desiatky sprístupnených izieb bolo nádherne zariadených dobovým nábytkom, obrazmi, kobercami a rôznymi predmetmi dávnych čias. Mohli sme sa v nich voľne pohybovať, dotýkať sa nádherných starožitností, fotografovať, posedieť na krásnych stoličkách, zhliadnuť veľké sály s obrazmi známych umelcov, z veže sme kamenným točitým schodiskom zišli do zámockej reštaurácie, kde sme sa stretli s jej veľmi prívetivým majiteľom, ktorý si našiel na nás čas a rád nás zaviedol do niekdajšej jazdiarne a spravil nám pútavý výklad o tom, ako sa zámok dlhé roky pracne rekonštruoval. Odvážili sme sa aj do stredovekej hladomorne a mučiarne a zašli sme aj do vínnych pivníc. Nádherný zámocký park, ktorý je prírodnou a kultúrnou pamiatkou a patrí k najcennejším juhomoravským parkom, sme nemohli obísť. Rovnako ako malú farmu.
Na nádvorí zámku je tajomná, 65 metrov hlboká studňa, krásna fontána a výhľady do okolia. A ten trávnik...! Jedna báseň! Veď uvidíte na fotografiách, ako sa nesmierne páčil hlavne Gorke. ;-)
Tá voľnosť na zámku bola úžasná. Mohli sme všade a sami. Gorka chodila väčšinou na voľno a objavovala zákutia, ktoré ju zaujali. Asi najviac však sklenená vitrína, do ktorej ste mohli vhodiť dobrovoľný príspevok na opravu zámku. Peniažky na jej dne sa jej veľmi pozdávali. :-D A zvieratká vonku, samozrejme, tiež. A na záver sa zblízka zoznámila s vidlochvostom. :-)
Krásny západ slnka dal bodku za nádherným dňom a i keď sa to nezdalo, tento výlet nás všetkých veľmi zmohol a únava sa u mňa hlásila už cestou domov v aute. Osobne hrady a zámky až tak nemusím, ale ten letovický stál naozaj za to, hlavne preto, že Gorka bola vítaná. A nielen v ňom, ale aj v jednej letovickej reštaurácii, kde sme sa boli najesť. ;-) Takže môj vlastný verš z úvodu tohto príspevku je výstižný. ;-) Odporúčam. :-)
Kategorie: cestováníkultura
více  Zavřít popis alba 
  • letos v červnu
  • 19 zobrazení
  • 2
  • 00
Existuje viacero príbehov, čo vlastne priviedlo bratov Montgolfierovcov k výrobe prvého teplovzdušného balóna. Podľa jedného z nich ich inšpirovalo papierové vrecúško vznášajúce sa v ich krbe. Po niekoľkých experimentoch sa zrodil prvý teplovzdušný balón, letel 8 minút a pristál asi 3 kilometre od miesta štartu. V koši sa vtedy nachádzali kačka, kohút a ovca, aby sa zistilo, či živé bytosti vo výške prežijú. Prežili. A tak nastal čas, aby neznámu atmosféru otestoval aj človek. A pes... ;-) Čiže ja a Gora. :-D
Čakalo nás s Gorkou ďalšie skvelé dobrodružstvo! V pondelok, 3. júna, sme absolvovali nádherný a nezabudnuteľný let teplovzdušným balónom s tajomnou a krásnou búrkou za chrbtom, s prekrásnymi výhľadmi a s mierne tvrdým pristátím, pričom slovo "mierne" berte s rezervou. Bolo naozaj tvrdé. :-P
Fantastický zážitok, nádherná skúsenosť a úžasné pocity! Balón sme pomáhali rozkladať, kôš pripraviť na nástup a keď sme vzlietli, postupne sa pod nami začal otvárať nádherný zelený svet a vo výhľadoch sme spoznávali miesta, ktoré sme doteraz poznali iba zo zeme. :-)
Krátko po štarte nás pilot zviezol takmer tesne nad hladinu vody a potom sme sa ošuchli o vrcholce stromov. Vraj pre srandu. :-)
Keď sme leteli ponad dedinky, ľudia nás so zdvihnutými hlavami k nebesám pozorovali, mnohí nám i mávali a psy na náš krásne modrý balón neúnavne štekali. Keď sme však zaleteli nad hory a lesy, nastalo nádherné a pokojné ticho, ktoré bolo prerušované iba štebotom vtákov a vypúšťaním horúceho vzduchu do balóna. Takmer celú dobu nás sprevádzala dúha v diaľke, neskôr sa svojou krásou mihli i blesky sprevádzané oneskoreným hrmením. Oblaky sfarbené do tých najkrajších farieb západu slnka boli nádherné a keď začala ohnivá guľa klesať za hory, začali sme klesať aj my. Bolo to rýchle a museli sme sa pevne držať, chrbtom otočení k smeru dopadu. Gorku som chytila tak, ako som len mohla a keď sme dopadli a definitívne zastavili v poli s bodliakmi, vypustila som ju ako prvú a ja som sa z mohutného prúteného koša doslova vyplazila bokom do poľa. :-D
Onedlho začalo husto pršať a my sme čakali na auto s vozíkom pre balón, ktorý sme medzitým pripravili na zbalenie. Po návrate k miestu štartu nás už za hlbokej noci čakal krst, kedy sme pokľakli na ľavé koleno a odriekali prísahu. Štyri živly - vzduch, zem, oheň a voda - nám boli dopriate nielen počas letu, ale aj krstu, kedy nám pilot nasypal na hlavy hlinu, podpálil nám končeky vlasov - (Gorke srsť, samozrejme, nie) - a oblial nás šampanským. A povedal, že miesto pristátia je už naveky vekov až do vesmíru iba naše! ;-) Týmto rituálom nás pasoval za barónky, resp. baronessy (slobodné) - vzduchoplavkyne.
A sme tu. Živé a zdravé, s ďalším fantastickým a naozaj nezabudnuteľným zážitkom nášho spoločného prenádherného života s milovanou Gorkou.
více  Zavřít popis alba 
  • červen až červenec
  • 31 zobrazení
  • 2
  • 00
Ligúrske more, Levanto, Cinque Terre, Portovenere, Venezia - čiže Benátky... a náš 5-dňový cestovateľský zážitok jednými z najkrajších miest a kútov Talianska!
Do Levanta - mestečka medzi kopcami husto zalesnenými olivovníkmi a borovicami - sme docestovali po 12 hodinách a čakalo nás ubytovanie "La Quiete" (Ticho) v krásnom domčeku vysoko na kopci nad morom, kde nás privítal milý Fabrizio.
Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá, ale keď človek dúfa a verí, vyjde aj nemožné. A tak môžem smelo a vďačne napísať, že nám bolo opäť dopriate a všetkých "Päť Zemí" (Cinque Terre) sme si prešli v nádhernom počasí! Tento národný park bol vďaka svojej jedinečnosti zapísaný medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO a právom. Kúzelné dedinky Monterosso al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola a Riomaggiore sú oblasťou, ktorá patrí k najmalebnejším kútom Talianska.
Z každej dedinky máme desiatky zážitkov a krásnych pocitov. Spomeniem len zopár: hneď v Levante som vyrazila poistky. :-D V Manarole nás s Gorkou počas fotenia zaliala nečakane vlna; ku Corniglii sme si prešli vyše 380 schodov, aby sme sa dostali na útes vo výške 100 metrov nad morom, kde sídli; v Monterosso sme zhliadli krásnu sochu Františka z Assisi so psom, ktorý náramne pripomínal Gorku. :-) Tiež sme si s Gorkou vyliezli na nádhernú skalu v mori a dosýta sa vyšantili na piesočných plážach s vlnami. :-)
Vo Vernazze si Gorku pred malou cukrárňou počkal kocúr, ktorého z nej krátko predtým vyhodili a zahnal sa po nej, keď sme vychádzali. No - nedala sa. :-)
Stovky schodov pomedzi úzke uličky sme vychádzali a schádzali v takmer každej dedinke. Nekonečné, trošku únavné, ale nádherné. A Ligúrske more? Fantázia sama o sebe. Bolo tak šíre, ďaleké a nádherné a malo snáď všetky odtiene modrej! Bolo úžasné, keď ste čakali na stanici niektorej z dediniek na vlak, ktorý premával v Cinque Terre a pred vami sa rozprestieralo všade more!
Ale opusťme túto oblasť a vydajme sa do Portovenere (UNESCO) - mesta s dejinami siahajúcimi hlboko do minulosti s nádherným a mystickým kostolom San Pietro. Bol postavený na skale, ktorú obmýva otvorené more a pohľady sú naozaj dych vyrážajúce.
A na záver Benátky (UNESCO). Famózne ubytovanie v časti Mestre, plavba vaporettom (lodnou dopravou) po hlavnej dopravnej tepne - Canal Grande; spleť stoviek kanálov; ešte viac obchodíkov; úzke uličky, ktoré tvoria bludisko; gondoly; svetová architektúra a prejdených niekoľko desiatok kilometrov...
Gorka vyhladkaná a obdivovaná turistami.
Summa summarum - 2450 kilometrov na cestách a tisíce zážitkov k tomu! Ale toto bol iba stručný opis. Viac sa dozviete pri fotografiách. Grazie, addio, ciao!!! ;-)
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
  • letos v květnu
  • 179 zobrazení
  • 2
  • 00
Vysoké Tatry a galéria Poliankovo v Tatranskej Polianke, v ktorej môžte vidieť, "zažiť" a precítiť miesta skutočných dobrodruhov. Najvyšší vodopád na svete, Antarktídu a severný pól, neprístupné miesta jaskyne Domica, či interaktívny strom a pohyblivé obrazy... Jednotlivé projekcie sú venované zemi, oblakom, vode, podzemiu, ľuďom aj zvieratám.
Belianske Tatry a Ždiar, Strednica, Tatranská Javorina a Lysá Poľana, či návšteva horárne na Vojtasovej poľane v Podspádoch.
A tiež úžasné múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, či výstava úchvatných fotografií z ruských národných parkov v kinosále.
A tiež slintajúca Gora, číhajúca Gora a Gora strážiaca vypchatého kamzíka (alebo žeby naopak?). ;-) No veď, posúďte sami...
více  Zavřít popis alba 
  • letos v dubnu
  • 30 zobrazení
  • 0
  • 00
...a bolo nádherné a magické. Bolo šíre, krásou a energiou neopísateľné. A to more obmývalo jeden rozprávkový kút zeme - Mys Kamenjak. Vzácne a chránené územie s množstvom nádhernej flóry a fauny. S tou najomamnejšou vôňou, ktorá sa nesie ponad strmé skalné útesy. V dávnej minulosti to bola zasľúbená zem dinosaurov a ich stopy sú tu viditeľné dodnes...
A do tejto rozprávky sme sa rozhodli opäť vycestovať a byť jej hlavnými bytosťami. A v tomto období takmer jedinými. Dobrodružní Robinsoni a objavitelia... Tak vstúpte spolu s nami. Do rozprávky. A ja vám rozpoviem jeden nádherný príbeh... 2. - 4. marca 2019...
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • letos v březnu
  • 71 zobrazení
  • 1
  • 11
"Nebol tento psík v televízii??" takto začal náš rozhovor na výlete do Vysokých Tatier uplynulý víkend, kedy sme sa cestou tam zastavili v Žiline v predajni Mammut. :-) "Áno, bola," zareagovala som s úsmevom a to už pani čupela pri Gore a hladila ju a obdivovala. Príjemné stretnutie a milý rozhovor sme po chvíľke ukončili a pokračovali sme naším obľúbeným smerom a spolu s nami prišlo do Vysokých Tatier nádherné sneženie... ;-)
Hneď v úvode sme sa prešli zimným zasneženým "Prameniskom" tam a späť, kde sa všade okolo nás nachádzala voda. Miestami ukrytá pod snehom, miestami jasne zurčiaca povedľa nás a pod nami. Kráčali sme iba po úzkom drevenom zasneženom chodníčku nad ňou. Z Prameniska sme mierili do Ždiaru a neskôr sa vrátili späť do Tatranských Matliarov, kde sme sa ubytovali v takmer prázdnom hoteli, ktorý práve v ten deň po krátkej prestávke otvorili. Okolo ôsmej večer sa v izbách okolo nás i nad nami ubytovalo 90 poľských mládežníkov, takže ešte ani o polnoci sa nedalo vravieť o nočnom kľude... :-P
Na druhý deň ráno ma čakala s Gorou nádherná, takmer hodinová vychádzka krásnou zasneženou a do nízkej oblačnosti zahalenou tajomnou krajinou. Gorka mala toľko energie, až som mala pocit, že by rada absolvovala výstup na Gerlach. :-) Neskôr, cestou na Štrbské Pleso, sme ešte zastihli inverziu a i tam sa onedlho kraj zahalil a zatiahol.
Vyslovene oddych. Tela, mysle i duše. Mimo domova. Cesta k novým myšlienkam a vyčisteniu si hlavy, krásne zážitky... to všetko dokáže s človekom divy. A keď sa ešte jedná o naše veľhory - nie je u mňa o čom...
více  Zavřít popis alba 
  • zima 2018/2019
  • 53 zobrazení
  • 0
  • 00
Tri skvelé dni za nami! Áno, kedy sme sa my niekde nemali skvele...? A obzvlášť, keď sú to moje milované Vysoké Tatry... ;-) Tajomná snehová a ľadová krása, keď sa už za tmy, ale v svetle čeloviek - (kvôli bytostiam z ríše detí), vraciate z túry vŕzgajúcim jasne bielym snehom. Úžasná, fantastická, jedinečná, poslušná a bezproblémová Gora, ktorá opäť aj "iba" tým, že bola, potešila srdcia mnohých turistov. (Áno, aj vďaka Pawz návlekom na labkách). :-)
Nočné sánkovanie a snowboardovanie s čelovkami; nádherný apartmán v Slnečnom dome; zaspávanie pri praskajúcom dreve v krbe a úžasné teplúčko; sneženie do slnečných lúčov; užívanie si spoločných chvíľ so všetkými, s ktorými som tam bola; radosť z toho, ako výborne sa mala Gorka a aká úžasná a bezchybná vie táto jedinečná bytosť byť...
Z množstva fotografií a videí som vybrala tie, ktoré by vám najlepšie a v stručnosti objasnili, ako sme sa mali... ;-)
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • letos v lednu
  • 46 zobrazení
  • 0
  • 11
Bola už tma, keď sme za svitu polovičného Mesiaca a miliónov hviezd uvideli v diaľke obrysy našich milovaných veľhôr. V historickej Ville Dr. Szontagh na nás dýchla dávna minulosť a po prvej noci v nej strávenej nás mala čakať sobotná pohodová túra. Mala, ale nečakala. :-) Zo Skalnatého plesa sme sa vybrali na Zamkovského chatu, ku ktorej sme ešte ani neprišli a v hlave nám skrsol nápad ísť ďalej a vyššie a dať si sobotný obed vo výške 2015 m. n m. - na Téryho chate. :-)
Malá Studená dolina bola naozaj studená a vo Veľkom a Malom hangu až ľadová. Slniečko sme však ešte zastihli, i keď v tejto dobe ho býva v doline už pramálo, keďže Prostredný hrebeň mu bráni do doliny preniknúť. Po príjemnom oddychu a už spomínanom obede v útulnej chate sme sa vybrali do Kotliny Piatich spišských plies. Čistá nádhera, monumentálnosť, tajomnosť...!
Cestou naspäť sme ešte zašli do Rainerovej útulne a odovzdali chatárovi malý darček. Za krásneho súmraku sme prišli do Starého Smokovca a následne do Tatranskej Lomnice a do Nového Smokovca. :-)
V nedeľu sme zašli do Tatranských Matliarov a do osady Štrbské Pleso, no a cez Salaš Krajinku rovno domov. :-)
Čoskoro opäť dovidenia, milované Tatry! :-)
více  Zavřít popis alba 
  • listopad 2018
  • 47 zobrazení
  • 0
  • 00
Keď som v predchádzajúcom albume písala o "jesennom prekrásnom lese a nádherných farbách" na Lašide, ešte som netušila, aká farebná fantázia na nás čaká počas strmého výstupu na hraničný vrch Slovákov a Čechov - Veľký Lopeník (912 m n. m.). Nádherné slnečné a teplé počasie do mňa vlialo úžasnú energiu a doprialo nám krásne výhľady z rozhľadne na vrchole. Široko-ďaleko nikoho, až neskôr začalo od Moravy prichádzať zopár turistov. Gorka mala opäť kopec roboty s kôpkami hliny a myšičkami, Targus zvládol výstup na jednotku a ja vám opäť raz mojimi fotografiami chcem priblížiť aspoň trošku tú nádheru, ktorú som zachytila mojimi očami. Och, jeseň moja prekrásna, ďakujem, že si...!
více  Zavřít popis alba 
  • 4.11.2018
  • 34 zobrazení
  • 0
  • 00
Smer Selec a následne strmý výstup na Lašid (402 m n. m.). Cieľ našej štvorice. :-) Jesenný prekrásny les, nádherné farby, veselá, až komická Goruška, s ktorou je vždy úžasná sranda a veľavážený a - unavený Targus. :-) Potrénovala som s Gorkou výskoky na chrbát a i záchranárčinu, kedy ma našla vo výške na strome a keď spustila neúnavný štekot, v tú chvíľu ušla z okolitého lesa asi všetka zver. :-P Bolo krásne a moje fotografie vám náš príbeh vyrozprávajú asi lepšie. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 1.11.2018
  • 39 zobrazení
  • 0
  • 00
Sú to už tri roky, kedy sme prvýkrát začali naše putovanie za hranicami Slovenska. Zastávam názor, že najskôr rodný kraj a až potom svet. ;-) Bolo to začiatkom jesene roku 2015, kedy sme zavítali do rakúskej dedinky Ramsau am Dachstein, kde sa začalo naše nádherné dobrodružstvo...
Prešli tri roky a do tohto malebného kraja sme sa opäť vrátili a prežili nové, krásne a neopakovateľné zážitky.
Dachstein - najvyššie pohorie Štajerska a jeho "Sky Walk" - plošina zo skla vo výške 2700 metrov; najvyššie položený visutý most Rakúska - 81 metrov dlhý, spájajúci dve skalné steny alebo tiež "Most pre odvážnych". "Schody do prázdna" so 400-metrovou hĺbkou pod vami; či krásna panoramatická reštaurácia s tými najvyberanejšími dobrotami. :-) Prešli sme sa aj mystickým svetom ľadu 6 metrov hlboko vo vnútri ľadovca Dachstein - svetom ľadového paláca "Ice Palace".
Nebol by to výlet bez turistiky a tak sme pokračovali ďalej na vrchol s krkolomným názvom "Kleiner Gjaidstein" a po návrate a chvíľkovom oddychu sme cestou pomedzi obrovské ľadovcové trhliny stúpali popod najvyšší vrchol pohoria Dachstein - "Hoher Dachstein" - k takmer 90-ročnej horskej chate "Seethalerhütte" a jej novučičkej nástupkyni pár metrov od nej (2740 m). Ukážkové počasie, aké nám prialo počas celého roka na našich výletoch, opäť nesklamalo a my sme sa mohli zas a znova dívať do diaľav bez jediného mráčika!
Na záver dňa sme zašli do zábavného parku "Rittisberg" - keďže sme mali so sebou aj jedného člena z ríše detí - a tá si vyskúšala úžasný "Flyline" pomedzi stromy a po tom, ako som sa ja obetovala, sme preleteli aj 1300 metrov dlhú dráhu "Rittisberg Coaster". :-P
Na ďalší deň - v deň odchodu - to v našom rozhodovaní "kam?" vyhrala jedna z desiatich najkrajších dediniek sveta - "Hallstatt", s rovnomenným nádherným veľkým jazerom. Hneď po príchode sme zbadali unikátnu horskú železničku "Salzbergbahn" a ani sekundu sme neváhali. Bola úchvatná! Stromy v jesennom šate boli prekrásne a slnečné lúče ešte viac túto nádheru umocňovali! A na vrchole tohto celého nám vyrazila dych vyhliadková plošina "World Heritage View", 360 metrov nad strechami presláveného svetového dedičstva. Prešli sme taktiež uličkami Hallstattu, obdivovali krásne obchodíky, nádherné panorámy, výhľady, úžasnú atmosféru tohto miesta a Rastíček s bytosťou z ríše detí zašli i do kostnice plnej pomaľovaných ľudských lebiek... Jej história siaha až do 16. storočia. Posledné pohľady, zastavenie na strane jazera, ktorá bola vyhradená pre psov a odkiaľ bol krásny pohľad na Hallstatt z iného uhla.
Dlhá cesta domov a v nás opäť pribudli nové pocity a vnemy z tohto "návratu do minulosti", "návratu do začiatkov" a pritom pokračovania našich výletov a putovaní...
více  Zavřít popis alba 
  • říjen 2018
  • 60 zobrazení
  • 0
  • 00
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • 11.10.2018
  • 33 zobrazení
  • 1
  • 11
Kategorie: Soutěž: Les
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • 4.11.2017
  • 20 zobrazení
  • 1
  • 11
FRANCÚZSKO - mestečko Chamonix. Pre každého, kto miluje hory a - nielen - turistiku, je toto mesto ako Mekka pre Islam. Uvidieť Mont Blanc - najvyššiu horu Európy (4810 m), či fascinujúcu Aiguille du Midi v masíve Mont Blancu je úžasný zážitok!
ŠVAJČIARSKO a jeho azda najznámejšie mestečko Zermatt s najkrajšou panorámou, ktorej dominuje silueta Matterhornu (4478 m) - najfotografovanejšieho štítu na svete. Je to vraj hora, ktorú možno odfotiť len pár dní v roku, inak ju zahaľujú mraky. My sme mali nesmierne šťastie, pretože sme boli obdarení tým najkrajším a najvýnimočnejším počasím, aké sme si mohli priať! Rozhodli sme sa vystúpiť do base campu Matterhornu - k chate Hörnlihütte (3260 m n. m.) a ponad ňu sme pokračovali ďalej až k miestu, odkiaľ začínajú horolezci svoje výstupy na túto monumentálnu horu.
Klein Matterhorn (3883 m) - na tento štít sme sa vyviezli najvyššie položenou lanovkou Európy a odtiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad na inverziou zaliate údolie Aosta na talianskej strane. Po vystúpení na vyhliadku Matterhorn glacier paradise, z ktorej vidno 38 štvortisícoviek a 14 ľadovcov, sme sa rozhodli pokračovať ďalej po ľadovci Theodul cez náhornú plošinu Breithorn Plateau.
Po návrate z Klein Matterhornu sa nám podarilo v posledných sekundách nasadnúť na vláčik najvyššej ozubnicovej dráhy v Európe smerujúcom na Gornergrat (3130 m). Tento vrch ponúka jednu z najkrajších panorám na svete a 360-stupňový výhľad na 29 štvortisícoviek Švajčiarska a Talianska.
RAKÚSKO a ďalší horský velikán - Zugspitze (2962 m) - najvyššia hora Nemecka. Opäť bez preháňania napíšem, že výhľady do nekonečna (250 km) boli unikátne a bolo nám dopriate vidieť väčšinu rakúskych Álp, talianske Dolomity, štíty Švajčiarska či Nemecka.
Gorka bola počas nášho putovania najobdivovanejším objektom; hneď po nej moje náušnice s Gorkou a následne my dve s mojimi náušnicami. :-D
Pripisujeme si k dobru 2650 km na cestách a splnenie - nielen jedného - veľkého sna. ;-)
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • září až říjen 2018
  • 81 zobrazení
  • 1
  • 22
Otvorené šíre more. Omamné vône nesúce sa horúcim vzduchom. Nádherné výhľady do diaľok zo skalných útesov. Ostrov Fenoliga, maják Porer. Šum vĺn pri pobreží a úžasné ticho ďaleko od neho, keď plávate v ústrety horizontu. Iba vy a váš pes... Fascinujúce západy slnka a to, ako cítite deň ukladať sa k spánku... Jednoducho - južná časť polostrova Kamenjak.
Tento rok už po tretíkrát a opäť nové, krásne zážitky, nové poznania, nové objavy... a veselé Lenočkine príhody, ktorých bolo tentokrát naozaj neúrekom. :-)
Tak napríklad chlapík s dlhou udicou kráčajúci po pobreží popod typické krásne borovice tohto územia, ktorému sa v okamihu, keď prechádzal okolo mňa, vysoko v korune borovice udica zavadila a trvalo mu hodnú chvíľu, kým ju odtiaľ rôznymi kreatívnymi pohybmi svojho tela dokázal vyslobodiť. Alebo keď šikovná Lenočka vyliala Rastíčkovi uvarenú polievku, ktorú práve chladil v drese. Myslela som si totiž, že je to len hrniec z polievky, do ktorého napustil vodu, aby sa odmočil. A tak - že vylejem tú škaredú oranžovú vodu, napustím novú a hrniec umyjem... :-P Ale tak - približne tri lyžice som mu tam nechala. Nech chlapec neumrie od hladu. :-D
Jeden z najveselších zážitkov bol ten, keď sme s Gorkou kráčali po pobreží v ústrety zapadajúcemu slnku a obchádzali sme dve panie, z ktorých jedna sa postavila chrbtom k slnku a druhá ju mala fotiť. Keď Gorka prechádzala natesno okolo "naštelovanej" fotenej pani, čupla si na peknú trávičku tesne pri jej nohách a začala cikať "do záberu". V tú chvíľu sa nik nezdržal smiechu a Gorka si po docikaní spokojne a veselo cupitala ďalej a mala radosť z toho, ako nám je veselo. :-) Taktiež by som vám dopriala, (ale nedoprajem :-D :-P ) vidieť Lenočku, ako sa po dlllhých rokoch od detských čias snažila dostať vo vlnách na nafukovačku. Čistá akvabela. :-D A to, ako sa Lenočka rozhodla na chvíľku zohriať mlieko - v rýchlovarnej kanvici, to som vám ešte určite nepísala, však...?? :-P Ešte teraz ma bolia nechty, ako som zoškrabovala z dna ten krásne tmavohnedý povlak. :-P
ALE - tiež sa mi podarilo prvýkrát v živote mojím fotoaparátom zachytiť blesk vzdialenej búrky nad morom; stretnúť sa na mori v tesnej blízkosti s krásnou oranžovou medúzou; strážiť pri bazéne našej vily najmä Gorku namiesto neteriek, keďže sa jej vyslovene nepáčil jeden dotyčný pán, ktorý bol v bazéne. Akýkoľvek jeho pohyb, slovo, pohľad "odmenila" vrčaním. A keď som v noci dostala od vedľa mňa spiaceho dieťaťa prstami do úst a celú noc som sa pri každom jeho pohybe kryla ako vojak v zákope, povedala som si, že ma už na tejto úžasnej dovolenke nič neprekvapí! :-D
A tentokrát sme vyšperkovali naše plávanie do dokonalosti! Gorka nemusela čakať na pobreží, kým sa vrátim z mora. Dostala totiž nafukovací čln a tak sa na naše výpravy na more mohla plaviť s nami! Bola úžasná! Fantastická! A celú plavbu si nádherne a slastne užívala! :-) Strávili sme na mori vždy aj hodinu, vybavení ako praví námorníci a potápači. :-) Nafukovačka, plavák, čln, potápačské okuliare, šnorchle, plutvy... my všetci - A GORKA!
více  Zavřít popis alba 
  • září až říjen 2018
  • 312 zobrazení
  • 0
  • 00
Je pravdepodobné, že z fotografií z Domu hore nohami sa vám bude trošku točiť hlava, že vám z nich bude trošku zle a je tiež dosť pravdepodobné, že z nich vlastne nič nebudete mať, pretože sa na ne mierne zle pozerá a vyzerajú inak, ako fotografie rovné a dolu nohami. :-D Ale veď - mrknite, možno práve vy budete v pohode. ;-) A ak niekedy navštívite tento dom, počítajte s tým, že sa vám môže mierne točiť hlava a môže vám byť zle. Vstupujete doň totiž na vlastné riziko. :-P
Ale v okolí domu nebolo všetko dolu hlavou a hore nohami... :-)
Peter Hámor - náš skvelý výškový horolezec, ktorý absolvoval množstvo expedícií a náročných výstupov na najvyššie hory sveta a na svojom konte má pätnásť výstupov na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek. Je zatiaľ jediným Slovákom a jedným z 36 ľudí na svete, ktorý má okrem Koruny Himalájí (výstupy na všetkých štrnásť osemtisícoviek) aj Korunu Zeme (výstupy na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov).
Po tom, ako sme v posledný augustový piatok začiatkom noci vstúpili na územie Vysokých Tatier, privítala nás krásna líštička, tri nádherné lane a ten najúžasnejší a nezameniteľný vzduch.
V nasledujúci deň sme mali tú česť, podať si ruku s týmto fantastickým človekom, porozprávať sa s ním, pozrieť si film o jeho expedíciách a výstupoch a započúvať sa do jeho rozprávania. Pri tých záberoch a pri jeho slovách sme mali občas zimomriavky a ja slzy v očiach. Naozaj mocný zážitok. No a kde všade sme počas spomínaného víkendu ešte v Tatrách boli, uvidíte na ďalších fotografiách. ;-) Keďže sme mali opäť so sebou aj dve bytosti z ríše detí, stali sme sa ich sprievodcami na ceste za ich - ešte poslednými - prázdninovými dobrodružstvami...
A tretia bytosť z ríše detí, ba priam bábätiek, sa stala tiež súčasťou nášho života... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • loni v létě
  • 46 zobrazení
  • 0
  • 00
Vyrozprávam vám príbeh. Príbeh o náročnom putovaní slovinskými Julskými Alpami. Príbeh o rozhodnutiach. Príbeh o tom, ako sme s ťažkými batohmi na pleciach kráčali nádhernou divokou prírodou k cieľu druhého dňa našej cesty a tam zistili, že sa musíme vrátiť "o krok" späť.
Príbeh o tom, ako sa vraciame a premýšľame, či to na ďalší deň opäť zvládneme. Ale svitlo nové krásne ráno a my sme sa po noci strávenej v rozprávkovej horskej chate rozhodli. Nevzdať sa, nabrať sily a ísť tam, odkiaľ sme sa museli vrátiť a ešte vyššie... V posledný júlový deň roku 2018 vystupujeme na vrchol tretej najvyššej hory slovinských Julských Álp - Malý Triglav (2 725 m n. m.) a tým sa dostávame po svojich vyššie, ako je náš najvyšší tatranský štít - Gerlach (2 654 m). Statočná Gorka zvládla aj exponované a náročné úseky ferratového typu a horúčava dala tiež zabrať... Jedinému psovi v týchto končinách, ktorý bol pre väčšinu turistov zjavom na horách.
Tu sme sa však opäť museli rozhodnúť. Pred nami sa týčila najvyššia hora Slovinska - Triglav (2 864 m). Ale kvôli času, kvôli obtiažnosti terénu, i náročnému návratu a následnému dlhému putovaniu, ktoré sme mali ešte v ten deň pred sebou, sa rozhodujeme pre návrat. S ťažkým srdcom, ale pevne rozhodnutí a stojaci si za tým. Viem, že by sme to všetci traja zvládli, ale - popravde - nechcela som to hrotiť a Gorku namáhať ešte viac. Čakal nás ťažký zostup a dlhá, predlhá cesta naspäť. Bolo to asi prvýkrát v mojom živote, keď som sa rozhodla nielen srdcom, ale i rozumom zároveň. A Gorka je pre mňa tým najcennejším pokladom, ktorý si musím chrániť, strážiť - a šetriť. :-)
Po skoro desiatich hodinách putovania toho dňa a skoro ôsmych hodinách dňa predošlého, (a to nerátam výstup do sedla medzi Malým Mangartom a Mangartom po našom príchode do Slovinska), prichádzame k Bohinjskému jazeru do hotela Bohinj a sme radi, že to máme celé za sebou. A že sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli. Človek sa cíti lepšie, keď je o svojich rozhodnutiach presvedčený aj vnútorne. A to sme my boli. Nebrali sme ako neúspech to, že sme nevyšli na Triglav, ale ako úspech to, že sme vyšli na Malý Triglav.
Na ďalší deň poobede odchádzame k moru. Rozhodli sme sa okúpať naše znavené telá a oddýchnuť si. Nemáme zajednané žiadne ubytovanie, ideme na blink. Pošťastí sa nám a po krásnom čase strávenom v mori a na nočnom koncerte na malom námestíčku v Premanture, usíname po polnoci vo veľkej posteli peknej izby. More a "náš" polostrov Kamenjak, ktorý tentokrát rozozvučalo množstvo cikád, sú nám sprievodcami i ďalšie nádherné dva dni.
Dlhá cesta domov, množstvo fotografií a videí, ale hlavne - nové, prekrásne a obohacujúce zážitky. Nové spoznania samých seba a uvedomenie si sily vlastných rozhodnutí...
Tak, toto je náš príbeh. Príbeh šiestich dní, o ktorých som vám chcela porozprávať...
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2016 až srpen 2018
  • 63 zobrazení
  • 1
  • 00
Pripravili sme Gorke ďalšie dobrodružstvo v jej živote v podobe úžasného výletu. Aby som bola presná - cyklovýletu. :-) Na rozhraní Vysokých a Západných Tatier - v Podbanskom - sme ráno nasadli na dvojkolesových tátošov, za tým mojím bol pripnutý vozík a vyrazili sme na celkom náročné šliapanie do pedálov. Najskôr úchvatnou, dlhou, divokou a najmenej navštevovanou tatranskou Tichou dolinou a hneď po návrate z nej, sme na "Rázcestí pod Tichou" odbočili do sviežej Kôprovej doliny, kde sa pred nami po pár strmých kilometroch šliapania objavil majestátny Kriváň a počas celej cesty nás sprevádzal jeho Krivánsky hrebeň. Na konci cyklotrasy tejto doliny sme odložili tátošov a vyšli sme si ešte k najvyššiemu vodopádu na Slovensku - ku Kmeťovmu vodopádu.
Celkovo sme prešli vyše 40 kilometrov a my ako necyklisti, ale turisti sme skonštatovali, že to bola paráda! I keď niektoré časti tela celkom pobolievali. :-)
Gorka si cestou oboma dolinami bežkala, cupitala, užívala si... Keď však bolo cítiť páliace slnko, či keď sme chceli ísť rýchlejšie, rozhodla som vždy za ňu a ona si poslušne vyskočila do vozíka a ako princezná sa viezla na vystlanom miestečku. Bolo to pre ňu všetko nové, ale nič jej nerobí problém a novým situáciám v živote sa rýchlo prispôsobuje. Keď som tam ja, je vždy všetko v poriadku. ;-) Či lezenie na štíty, či rebríky v dolinách, či lietanie nad Tatrami, či plávanie v mori... či trávenie času vo vozíku pripnutom za bicyklom. :-) Gorka je skrátka pes do voza, aj do koča... aj do vozíka. :-)
Celou cestou sme sa stretali s pozitívnymi reakciami od ľudí a v závere oboch dolín - krátko pred dreveným mostíkom k Podbanskému pri hoteli Permon - sa pri nás zastavila skupinka ľudí a prekvapene obdivovali Gorku, keďže si mysleli, že vo vozíku veziem dieťa. :-) Nuž - niekto dieťa, niekto psa. :-) Skvelého a úžasného! Mám z celého tohto výlety iba tie najkrajšie pocity a už teraz premýšľam, kam sa opäť takýmto štýlom vyberieme. ;-)
P. S. I keď moja fotografická duša občas cestou pišťala, pretože za jazdy sa naozaj všetko, čo som chcela, fotiť nedalo, "zopár" záberov som predsa len zrobila aj ja. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • duben 2016 až červenec 2018
  • 73 zobrazení
  • 0
  • 00
Malebné maďarské mestečko Tihány sa rozprestiera na východnej strane rovnomenného (a jediného) polostrova (kedysi ostrova), neďaleko severného brehu Balatonu - na 80 metrov vysokom návrší, odkiaľ sa naskytá jeden z najkrajších výhľadov na celý Balaton. Každoročne sa tu už niekoľko rokov koná levanduľový festival a tento rok sme sa i my ponorili do levanduľovej vône a chuti a nechali sa uniesť provensálskou atmosférou. Levanduľu sme si nielen nazbierali, ale ju i ochutnali v podobe levanduľovej zmrzliny, či levanduľovej minerálky. Možnostiam sa tu však medze nekladú a z tejto čarovnej rastlinky tu nájdete aj levanduľové pivo, levanduľové víno, pálenku, džem, cukríky či čokoládu... A taktiež známa maďarská paprika tu mala svoje jedinečné zastúpenie v rôznych výrobkoch, napríklad aj v podobe lekváru. :-P
Dominantou Tihány je opátsky barokový kostol s dvoma vežami, odkiaľ bol ten najkrajší výhľad na najväčšie jazero v strednej Európe.
Keď sme sa pokochali tým šírym priestorom, vybrali sme sa na turistiku, kedy sme od Opátstva prešli ku Kalvárii a ďalej po zelenej turistickej značke až ku skalným obydliam mníchov, ktorí tam boli v 11. storočí zahnaní. Zišli sme k pobrežiu, prešli až k prístavu a odtiaľ strmo hore naspäť k Opátstvu. Dvojhodinová túra ako vyšitá.
Na záver sme objavili prenádherné políčko ako z rozprávky, so starým mužom, starým autíčkom a s úžasnou a krásnou levanduľou!
Oveľa viac, ako môj popis, vám však napovedia moje fotografie. Vôňu si už musíte len domyslieť. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • loni v létě
  • 90 zobrazení
  • 0
  • 00
Z nakrúcania reportáže pre TV MARKÍZA so skvelým Jánom Tribulom vo Vysokých Tatrách - o jednej veľkej, ba priam najväčšej (nielen) vysokotatranskej štvornohej turistke menom Gora. :-) A o nás. :-) Naším cieľom bola Východná Vysoká (2428 m) cez Poľský hrebeň. ;-) Bolo to náročné, ale nádherné! Nasmiali sme sa, i na vážnejšie témy sme vraveli... ;-) V najdlhší deň v roku - v prvý letný deň - sme takto spôsobne privítali leto a Goruškine prvojúnové desiate narodeniny sme oslávili aj v našich milovaných veľhorách. Veľká vďaka všetkým zúčastneným a veľká vďaka za túto možnosť a skvelý zážitok! ;-)
http://www.tvnoviny.sk/soubiz/s-tribulom-po-horach/1924748_s-tribulom-bol-na-horach-tentoraz-aj-pes-ktory-zvladol-vsetky-dostupne-tatranske-stity
http://videoarchiv.markiza.sk/video/s-tribulom-po-horach/epizoda/10616-s-tribulom-po-horach-tentoraz-zobral-aj-psa
Kategorie: příroda
více  Zavřít popis alba 
6 komentářů
  • duben 2016 až červen 2018
  • 75 zobrazení
  • 1
  • 66
1 komentář
  • 17.6.2018
  • 37 zobrazení
  • 2
  • 11

Nebyla nalezena žádná alba.

Aktivní od

3. ledna 2010

Pohlaví

neuvedeno

Datum narození

neuvedeno

Webová adresa

neuvedeno

Má oblíbená alba na Rajčeti

Moji fanoušci na Rajčeti (sledují mě)

reklama