Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

více  Zavřít popis alba 
11 komentářů
  • 3.5.2016
  • 107 zobrazení
  • 3
  • 1111
Gorka stredoázijského ovčiaka Targusa spoznala krátko po tom, ako som sa spoznala s jeho majiteľom, mojím fantastickým priateľom Rasťom. Sympatie na Targusovej strane boli zjavné a veľké, Gorka z obrovského psa bola mierne zaskočená, ale veľmi ho neriešila. Dala mu najavo odkiaľ pokiaľ a on ju rešpektoval. A Gora sa stala jeho najlepšia štvornohá kamarátka v jeho živote. Tá pobláznená baba zo psej ríše, s ktorou sa začali jeho úžasné výlety, vychádzky do prírody, do blízkych lesov a na kopce, všetky tie krásne zážitky a chvíle radosti. I keď asi zo začiatku nechápal, prečo je Gora tak často v "číhacej" póze v tráve, či pri kopčekoch hliny s nastraženými ušami a potom hrabaním niečo v zemi hľadá, neriešil to. Ale nenápadne odpozeral, ako sa to robí a zopárkrát si túto činnosť vyskúšal. Neohrabane, ale bavilo ho to a tváril sa pri tom veľmi dôležito - a unavene. :-) Gorka to, samozrejme, vždy po ňom skontrolovala, či svoju prácu odviedol dobre, a ak nebola spokojná, dorobila drobné úpravy, či prekutrala miesto dôkladnejšie. :-D
Targus s nami na naše ďaleké cesty a náročné putovania nechodil. Môjmu priateľovi však bolo ľúto, že ani nevie, aké nádherné veľhory máme na Slovensku a že my ich máme celé prejdené a Targus nič. A tak som Gorku poprosila, aby Targusa aspoň na jeden deň našimi krásnymi veľhorami sprevádzala. Súhlasila a tak sme sa po návrate z Adršpachu vybrali na druhý deň do Vysokých Tatier, ukázať Targusovi Popradské pleso. Vybrali sme si pondelok, keďže bola väčšia pravdepodobnosť menšieho počtu turistov a tým aj menšia pravdepodobnosť, že by Targus ako správny stredoaziat riešil "ochranu svojho územia a nás". A i tak bolo. V pokoji sme si vykračovali tatranskou prírodou zaliatou slnečným jasom, snehu naokolo - napriek príchodu jari - ešte dostatok, takže v tienistých miestach po ceste bol príjemný chládok. Na naše všeobecné prekvapenie Targus celú túru zvládol ľavou zadnou a bolo z neho cítiť, že sa mu v Tatrách páči. Na slnečnej terase chaty na Popradskom plese k nám docupital známy tatranský pes - nemecký ovčiak Roy a tešiac sa z Gorky, decentne a opatrne ju chvíľku oňuchával. Presné takú chvíľku, akú to Gorka ešte znesie. Targus pri tom kontroloval situáciu a bol pripravený Goru brániť. Priateľ ho musel pevne a nakrátko držať a keď Roy od Gory odchádzal, stačilo, že iba pozrel na Targusa a s odvráteným zrakom a mierne stiahnutými uškami sa pobral kade ľahšie. :-) V známom citáte sa píše: "Strasti bojov ma podnietili vypočuť si váš žiaľ, utíšiť vám bolesti. Som ochranca spravodlivých. Rovnosť je jediný môj priateľ. Zbabelosť mi pohľad nikdy nezakalí, nespúta nikdy dušu. Život bez cti je život márny. Ja som aziat!" A Targus je zosobnenie tohto citátu.
Na terase sme si dlhšie oddýchli, najedli sa, prešli sme sa v rámci snehových podmienok okolo zasneženého plesa, porobili "pamätné" fotografie a vydali sa na cestu naspäť. Targusovi bol prirodzenejší poklus a tak sme všetci klusali spolu s ním. :-) Tak rýchlo sme neboli pri aute na parkovisku, ani keď sme sa raz vracali z Kôprovského štítu potme a les naokolo bol vtedy naozaj mierne hlučný a strašidelný. :-P
Vraví sa, že ak navštívite vyššiu nadmorskú výšku, akú naše Tatry určite majú, po návrate do nižších polôh vám ešte v organizme koluje úžasná energia. A na Targusovi to po návrate domov bolo badať znateľne. Stalo sa z neho v jeho ôsmych rokoch razom veľké šteňa s kopou nádhernej energie. :-) Prekvapil. Naozaj prekvapil. Typický predstaviteľ plemena. Vytrvalý, bojovný... Vytrval a zabojoval s trasou. :-)
A tak - i keď sme v podstate nevedeli, ako náš spoločný výlet do Tatier dopadne a či Targus bude vládať - už teraz som Gorke oznámila, že Targusa bude po Tatrách musieť sprevádzať ešte minimálne raz. Pozrela sa na mňa a po chvíľke rozmýšľania to s blahosklonnosťou sebe vlastnou prijala. Veď kto lepší a veci znalejší by po našich veľhorách mohol lepšie sprevádzať, ako Gorka, ktorá ich pozná ako svoje labky. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 9.4.2018
  • 86 zobrazení
  • 1
  • 00
Ligúrske more, Levanto, Cinque Terre, Portovenere, Venezia - čiže Benátky... a náš 5-dňový cestovateľský zážitok jednými z najkrajších miest a kútov Talianska!
Do Levanta - mestečka medzi kopcami husto zalesnenými olivovníkmi a borovicami - sme docestovali po 12 hodinách a čakalo nás ubytovanie "La Quiete" (Ticho) v krásnom domčeku vysoko na kopci nad morom, kde nás privítal milý Fabrizio.
Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá, ale keď človek dúfa a verí, vyjde aj nemožné. A tak môžem smelo a vďačne napísať, že nám bolo opäť dopriate a všetkých "Päť Zemí" (Cinque Terre) sme si prešli v nádhernom počasí! Tento národný park bol vďaka svojej jedinečnosti zapísaný medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO a právom. Kúzelné dedinky Monterosso al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola a Riomaggiore sú oblasťou, ktorá patrí k najmalebnejším kútom Talianska.
Z každej dedinky máme desiatky zážitkov a krásnych pocitov. Spomeniem len zopár: hneď v Levante som vyrazila poistky. :-D V Manarole nás s Gorkou počas fotenia zaliala nečakane vlna; ku Corniglii sme si prešli vyše 380 schodov, aby sme sa dostali na útes vo výške 100 metrov nad morom, kde sídli; v Monterosso sme zhliadli krásnu sochu Františka z Assisi so psom, ktorý náramne pripomínal Gorku. :-) Tiež sme si s Gorkou vyliezli na nádhernú skalu v mori a dosýta sa vyšantili na piesočných plážach s vlnami. :-)
Vo Vernazze si Gorku pred malou cukrárňou počkal kocúr, ktorého z nej krátko predtým vyhodili a zahnal sa po nej, keď sme vychádzali. No - nedala sa. :-)
Stovky schodov pomedzi úzke uličky sme vychádzali a schádzali v takmer každej dedinke. Nekonečné, trošku únavné, ale nádherné. A Ligúrske more? Fantázia sama o sebe. Bolo tak šíre, ďaleké a nádherné a malo snáď všetky odtiene modrej! Bolo úžasné, keď ste čakali na stanici niektorej z dediniek na vlak, ktorý premával v Cinque Terre a pred vami sa rozprestieralo všade more!
Ale opusťme túto oblasť a vydajme sa do Portovenere (UNESCO) - mesta s dejinami siahajúcimi hlboko do minulosti s nádherným a mystickým kostolom San Pietro. Bol postavený na skale, ktorú obmýva otvorené more a pohľady sú naozaj dych vyrážajúce.
A na záver Benátky (UNESCO). Famózne ubytovanie v časti Mestre, plavba vaporettom (lodnou dopravou) po hlavnej dopravnej tepne - Canal Grande; spleť stoviek kanálov; ešte viac obchodíkov; úzke uličky, ktoré tvoria bludisko; gondoly; svetová architektúra a prejdených niekoľko desiatok kilometrov...
Gorka vyhladkaná a obdivovaná turistami.
Summa summarum - 2450 kilometrov na cestách a tisíce zážitkov k tomu! Ale toto bol iba stručný opis. Viac sa dozviete pri fotografiách. Grazie, addio, ciao!!! ;-)
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
  • letos v květnu
  • 191 zobrazení
  • 2
  • 00
Je pravdepodobné, že z fotografií z Domu hore nohami sa vám bude trošku točiť hlava, že vám z nich bude trošku zle a je tiež dosť pravdepodobné, že z nich vlastne nič nebudete mať, pretože sa na ne mierne zle pozerá a vyzerajú inak, ako fotografie rovné a dolu nohami. :-D Ale veď - mrknite, možno práve vy budete v pohode. ;-) A ak niekedy navštívite tento dom, počítajte s tým, že sa vám môže mierne točiť hlava a môže vám byť zle. Vstupujete doň totiž na vlastné riziko. :-P
Ale v okolí domu nebolo všetko dolu hlavou a hore nohami... :-)
Peter Hámor - náš skvelý výškový horolezec, ktorý absolvoval množstvo expedícií a náročných výstupov na najvyššie hory sveta a na svojom konte má pätnásť výstupov na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek. Je zatiaľ jediným Slovákom a jedným z 36 ľudí na svete, ktorý má okrem Koruny Himalájí (výstupy na všetkých štrnásť osemtisícoviek) aj Korunu Zeme (výstupy na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov).
Po tom, ako sme v posledný augustový piatok začiatkom noci vstúpili na územie Vysokých Tatier, privítala nás krásna líštička, tri nádherné lane a ten najúžasnejší a nezameniteľný vzduch.
V nasledujúci deň sme mali tú česť, podať si ruku s týmto fantastickým človekom, porozprávať sa s ním, pozrieť si film o jeho expedíciách a výstupoch a započúvať sa do jeho rozprávania. Pri tých záberoch a pri jeho slovách sme mali občas zimomriavky a ja slzy v očiach. Naozaj mocný zážitok. No a kde všade sme počas spomínaného víkendu ešte v Tatrách boli, uvidíte na ďalších fotografiách. ;-) Keďže sme mali opäť so sebou aj dve bytosti z ríše detí, stali sme sa ich sprievodcami na ceste za ich - ešte poslednými - prázdninovými dobrodružstvami...
A tretia bytosť z ríše detí, ba priam bábätiek, sa stala tiež súčasťou nášho života... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • loni v létě
  • 49 zobrazení
  • 0
  • 00
"Juraj Petranský. Chalan, ktorý o čosi viac, ako iní prepadol prírode, životu v horách a Tatrám. Živil sa zásobovaním vysokohorských chát. Na vlastnom chrbte. Stal sa nosičom.
Tento tvrdý horský chlebík sa mu stal osudným.
2. marca roku 2000, kedy vystupoval s nákladom Malou Studenou dolinou k Téryho chate, ho vo Veľkom hangu strhla a zasypala lavína. Záchranári Juraja našli napriek intenzívnemu sondovaniu lavíniska v hroznom počasí až na druhý deň. Pochopiteľne, mŕtveho. Nemal ani 27 rokov.
Jeho priatelia a nosičskí kolegovia sa rozhodli, že Jurajovu pamiatku si budú pripomínať. Ako inak - nosením. Tak vznikol nápad na zrod Memoriálu Juraja Petranského - Nosičská stovka."
Jeho 13. ročník sa konal v sobotu 24. mája 2014 - z Hrebienka na Zamkovského chatu nosičskými skratkami... Boli sme pri tom. Zažili sme horúčavu, i ochladenie počas búrky. Šli sme po stopách nosičov, ktorí niesli 25, 75 i 100 kilogramov. Obdivuhodné výkony. Nosič - to je poslanie. Je to o vlastnom sebazaprení, odhodlaní, ale tiež o výbornej kondícii a skúsenostiach s pohybom v horskom teréne. A hlavne - láska k tomuto poslaniu.
Ísť domov z Vysokých Tatier v deň príchodu, by bol hriech a tak sme ostali. Prenocovali, prežili krásnu časť nedele ešte v Tatrách a úžasnú cestu domov so zastávkami na Dechtároch a v Krajinke, odkiaľ som si odniesla nezabudnuteľný zážitok s húskami. ;-) Tak mrknite na to... :-)
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2014
  • 549 zobrazení
  • 0
  • 00
Prežili sme spolu s Gorkou ďalší neopakovateľný zážitok!
Vzlietli sme nad štíty Tatier, nad doliny a plesá, nad chaty a sedlá, nad všetky tie miesta, ktoré sme si za roky nášho putovania prešli po vlastných a teraz sme ich uvideli z úplne inej, nádhernej perspektívy! Neskutočne skutočný, prekrásny a najkrajší deň tohtoročného babieho leta nám "závidel" aj sám pilot. :-) Povedal, že lepší sme si na lietanie ani vybrať nemohli a sám si počas letu fotografoval tú nádheru. :-) V pokojných i v silnejších vzdušných prúdeniach sme vzlietli z popradského letiska a zaleteli sme až nad Belianske Tatry, ponad Ždiarsku vidlu a Havran, Lomnický štít, zhliadli sme aj vrchol Slavkovského štítu, na ktorý sme presne pred dvoma týždňami poctivo šliapali. Spoznali sme aj "malinké" Popradské pleso, Mlynickú a Furkotskú dolinu s Wahlenbergovými plesami, Kriváň, či Tichú a Kôprovú dolinu...
Belianske, Vysoké a Západné Tatry - nádherný 45-minútový okruh s výhľadom na všetky svetové strany! Turistické chodníky ako malé tenké vlnky; plesá ako malinké fliačiky; chaty a horárne ako bodky; hotely ako krabičky; polia a role ako farebné štvorce a to všetko "zahalené" do nádherných jesenných farieb!
Ďakujem za tento úžasný narodeninový dar, ktorý bol pre mňa ako stvorený a som nesmierne rada, že sme ho všetci v zdraví prežili a náramne si ho užili. ;-)
více  Zavřít popis alba 
4 komentáře
  • říjen 2017
  • 79 zobrazení
  • 1
  • 44
Po náročnom týždni sme sa odmenili výletom do Malej Fatry, kedy hlásené teploty mali klesať k mínus 14°C a severný vietor mal spôsobovať na pocit ešte nižšiu teplotu. A i tak bolo. Ale zahriati výstupom na Veľký Kriváň i na Chleb sme zimu vôbec nepociťovali. Ba cestou na Chatu pod Chlebom i znej sme kráčali v úžasnom závetrí, kedy sa slniečko opieralo o naše tváre a museli sme sa porozopínať a dať dolu čiapky. O prekrásne scenérie okolo nás nebola núdza a všetci sme si tento krásny výlet naplno užili a precítili. Čo fotka, či video - to originál... :-) Nahliadnite...
více  Zavřít popis alba 
  • leden 2014
  • 161 zobrazení
  • 0
  • 00
  • 31.1.2010
  • 45 zobrazení
  • 0
  • 00
Zbalené, vyrážame...! :-)
Ani som netušila, aká nádhera nás opäť čaká! Aké prekrásne scenérie opäť uzrieme a aké silné dobrodružstvá zažijeme!
Triglavský národný park v Slovinsku a jeho úchvatný vodopád Peričnik nám dopriali krásny pocit spätosti s prírodou, keď sme pri mohutnej, burácajúcej, hučiacej vode, padajúcej z výšky 52 metrov, mali možnosť byť úplne sami. Kotol, kam dopadala masa vody, nás nenechal na pochybách, že sila prírody je mocná a nespútaná.
Julské Alpy nám v ten deň ponúkli ešte jeden krásny zážitok a tiež nádherný pohľad, keď sme sa vybrali na chatu Planinski dom Vogar (1050 m). Cestou k nej sme zrazu pred nami zbadali mnohopočetné stádo kôz, ktoré hneď spozornelo a začalo ustupovať. Až na jedno malé kozliatko zachytené v akejsi sieti. A tak som sa ho dala zachraňovať. :-) Úspešne a pod drobnohľadom jeho mamy. :-)
Od chaty sme sa vydali v smere šípky, až sme doputovali k nádhernému "view point", čiže vyhliadkovému bodu, odkiaľ sa nám naskytol úchvatný pohľad na najväčšie jazero Slovinska - Bohinj a protiľahlý vrch Vogel. Z inej perspektívy, než sme dovtedy videli.
Na druhý deň ráno nás čakala vychádzka po brehu tohto nádherne pokojného jazera. Tajomná hmla, všetky odtiene zelenej a tak tichá hladina... a energia...
Na tento deň sme si vybrali za cieľ vodopád Mostnica. Cesta k nemu bola rozprávková a on na jej konci ako cenný poklad prírody ukrytý v horách. V nádherných horách jednej z najzelenších krajín sveta.
Ešte v tento deň sme opustili zem Slovinska a vydali sa ďalej - smer more, smer Kamenjak. Májový Kamenjak. Rozkvitnutý, zelený, voňajúci, dych berúci, neskrotný Kamenjak! Miesto, kde more dáva energiu, kde každý nádych spôsobuje opojný závrat, kde pohľad na maják Porer vnáša pokoj do duše. Toto všetko jednoducho opísať neviem. Ale stačí mi jediná myšlienka a cítim to v každej bunke svojho tela. Cítim chladivé vlny na pokožke, cítim vôňu mora a celého Kamenjaku, počujem šum nekonečného priestoru...
Tentokrát nás čakalo hľadanie odľahlého majáku Marlera na juhovýchodnom cípe polostrova Istria a tiež plavba loďou k "môjmu" majáku Porer na rovnomennom ostrove. A jeden mocný a nezabudnuteľný zážitok, kedy som nabrala odvahu a desiatky metrov od skalných útesov som z kotviacej lode, ktorou sme sa plavili po mori, vošla rovno do chladných morských vĺn a po asi desiatich minútach som vplávala do tajomnej jaskyne Colombarica, ktorá pripomínala modrú lagúnu. Tajil sa v nej dych. V jej dvoch "miestnostiach", z ktorej jedna mala otvor "do neba", som strávila zopár minút, zachytávajúc sa o jej vnútorné útesy, kedy som si zároveň trošku odpočinula, aby som nabrala nové sily a mohla z nej vyplávať a vrátiť sa k našej kotviacej lodi. Úžasné! Fantastické! Neopakovateľné dobrodružstvo. A ako mi povedal jeden starší Holanďan, ktorý ma do Colombarice sprevádzal spolu so svojou ženou: "Thank you for a lovely trip!"
Po návrate na loď ma za môj výkon čakal skvelý obed - pečená makrela. ;-)
Nasledovala plavba na ostrov Ceja, kde hniezdili čajky a pobehovali Goruškine jašteričky. :-)
Štvrtý deň nášho morského dobrodružstva sme sa rozlúčili s morom na krásnej pláži Njive a putovaním smerom k Mysu Kamenjak nad jaskyňu Colombarica rozkvitnutým polostrovom.
Po vyše 1900 kilometroch sme sa po piatich dňoch neskoro po polnoci vrátili domov. Môj skvelý priateľ a tá najfantastickejšia štvornohá moreplavkyňa a zároveň najúžasnejší pes na svete so mnou celé toto dobrodružstvo zdieľali, tešili sa so mnou, sprevádzali ma na každom kroku. A ja viem isto, že bez nich by som to celé tak mocne nikdy neprecítila... Pretože nezáleží na tom, kam idete, ale s kým. A toto bola kombinácia úžasných miest a úžasných spolupútnikov. Ako všetky naše cesty a dobrodružstvá za celé tie roky, ktoré spolu cestujeme a putujeme... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2018
  • 393 zobrazení
  • 2
  • 00
Určite každý z vás pozná ten pocit "naplnenia". Keď sa vám na duši rozhostí úžasný pokoj z niečoho, čo ste vždy chceli zažiť a nakoniec i zažili a naplno to precítili... Mne to bolo opäť raz dopriate. Neplánovane a o to krajšie. I keď som sa pri tom dopustila nevery. Nevery voči mojím Vysokým Tatrám. :-) Nevera s Nízkymi Tatrami. :-) Stála som na Chopku, slnko nado mnou a oblaky podo mnou. Chodila som nad oblakmi! :-) Úžasný a skvelý pocit, ktorý som vždy túžila zažiť!
Chopok je tak málo obdarený slnečnými dňami. A ja som taký zažila! Nechcelo sa odísť. Chcelo sa kochať...!
Goruška opäť zvečnená na fotografiách mnohých turistov, kedy som ako vďaku za jej zapožičanie k fotografovaniu počula nielen "ďakujem", ale i "thank you", či "spasíba". :-) Za málo, vďačne. Rado sa stalo. ;-)
Minulý rok opačná strana - Chopok Sever - a Gora napadnutá dvoma psami, tento rok pre istotu a zo strachu Chopok Juh a krásne zážitky...! Ďakujem. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • leden 2014
  • 91 zobrazení
  • 0
  • 00
Dnešný deň nemal chybu. Krátko po desiatej hodine sme po dlhšej dobe opäť raz vyrazili nádhernou letnou prírodou na Čachtický hrad. Na rozkvitnutých lúkach, kde to nádherne žilo, sme lovili do našich fotoaparátov všetky možné motýle, chrobáky; snažili sa zachytiť krásu lúčnych kvetov... Na hrade sme zase naplno vnímali tajomnosť jeho hradieb, výhľady z nich... Pod hradom cestou späť sme spoznali jednu milú kozenku a na záver, už v našich lesoch, nás čakalo jedno milé stretnutie. 7-hodinový výlet ako má byť. Vďaka, Gora, Monika, Blanc, príroda... :-)
více  Zavřít popis alba 
  • 24.7.2011
  • 53 zobrazení
  • 1
  • 00
Obetovala som sa. :-) Vzdala som sa veľkej časti z mojej najobľúbenejšej činnosti. Spánku. :-) Spala som asi dve a pol hodiny a o tretej ráno, keď všetko naokolo ešte spalo, vyrazili sme na dlllhú cestu za prekrásnymi výhľadmi a novými zážitkami.
Predpovede počasia na stránke národného parku Hohe Tauern hlásili nielen "sunny" (slnečno), ale dokonca "brightly", čiže žiarivo. A i tak bolo. Nádherné slnečné počasie s maximálnou viditeľnosťou široko-ďaleko! Alpy sa nám ukázali v celej svojej zasneženej nádhere, ale i v typickom jesennom šate.
Grossglockner Hochalpenstrasse nás od mýtnice vo Ferleiten previedla nad strmým údolím s výhľadom na všetky okolité štíty, až k Edelweisspitze - najvyššiemu vyhliadkovému bodu celej trasy. Následne sme sa cez najvyššie miesto celej cesty - tunel Hochtor - presunuli na opačnú stranu horského masívu a zamierili k ďalšiemu nádhernému miestu - Kaiser Franz Josefs Höhe, kde sa nachádza najstarší ľadovec - ľadovec Pasterze. Po jeho boku sa hrdo vypína najvyšší vrch Rakúska - Grossglockner (3798 m.) a nad ľadovcom impozantný vrch Johannisberg (3463 m.)
Ak sa vám zdá môj popis povedomý, nemýlite sa. Pred vyše mesiacom som tieto miesta navštívila. :-) Ale ako vo všetkom - ani to isté nikdy nie je také isté. ;-) Veď posúďte sami... :-)
více  Zavřít popis alba 
  • podzim 2015
  • 65 zobrazení
  • 1
  • 00
Moja milovaná Jessie bola tou najúžasnejšou bytosťou môjho života. Stala sa jeho zmyslom. V januári 2009 mi navždy odišla, ale v mojej mysli, duši a hlavne v mojom srdci ostane navždy...
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • prosinec 2003 až leden 2010
  • 373 zobrazení
  • 0
  • 11
Existuje viacero príbehov, čo vlastne priviedlo bratov Montgolfierovcov k výrobe prvého teplovzdušného balóna. Podľa jedného z nich ich inšpirovalo papierové vrecúško vznášajúce sa v ich krbe. Po niekoľkých experimentoch sa zrodil prvý teplovzdušný balón, letel 8 minút a pristál asi 3 kilometre od miesta štartu. V koši sa vtedy nachádzali kačka, kohút a ovca, aby sa zistilo, či živé bytosti vo výške prežijú. Prežili. A tak nastal čas, aby neznámu atmosféru otestoval aj človek. A pes... ;-) Čiže ja a Gora. :-D
Čakalo nás s Gorkou ďalšie skvelé dobrodružstvo! V pondelok, 3. júna, sme absolvovali nádherný a nezabudnuteľný let teplovzdušným balónom s tajomnou a krásnou búrkou za chrbtom, s prekrásnymi výhľadmi a s mierne tvrdým pristátím, pričom slovo "mierne" berte s rezervou. Bolo naozaj tvrdé. :-P
Fantastický zážitok, nádherná skúsenosť a úžasné pocity! Balón sme pomáhali rozkladať, kôš pripraviť na nástup a keď sme vzlietli, postupne sa pod nami začal otvárať nádherný zelený svet a vo výhľadoch sme spoznávali miesta, ktoré sme doteraz poznali iba zo zeme. :-)
Krátko po štarte nás pilot zviezol takmer tesne nad hladinu vody a potom sme sa ošuchli o vrcholce stromov. Vraj pre srandu. :-)
Keď sme leteli ponad dedinky, ľudia nás so zdvihnutými hlavami k nebesám pozorovali, mnohí nám i mávali a psy na náš krásne modrý balón neúnavne štekali. Keď sme však zaleteli nad hory a lesy, nastalo nádherné a pokojné ticho, ktoré bolo prerušované iba štebotom vtákov a vypúšťaním horúceho vzduchu do balóna. Takmer celú dobu nás sprevádzala dúha v diaľke, neskôr sa svojou krásou mihli i blesky sprevádzané oneskoreným hrmením. Oblaky sfarbené do tých najkrajších farieb západu slnka boli nádherné a keď začala ohnivá guľa klesať za hory, začali sme klesať aj my. Bolo to rýchle a museli sme sa pevne držať, chrbtom otočení k smeru dopadu. Gorku som chytila tak, ako som len mohla a keď sme dopadli a definitívne zastavili v poli s bodliakmi, vypustila som ju ako prvú a ja som sa z mohutného prúteného koša doslova vyplazila bokom do poľa. :-D
Onedlho začalo husto pršať a my sme čakali na auto s vozíkom pre balón, ktorý sme medzitým pripravili na zbalenie. Po návrate k miestu štartu nás už za hlbokej noci čakal krst, kedy sme pokľakli na ľavé koleno a odriekali prísahu. Štyri živly - vzduch, zem, oheň a voda - nám boli dopriate nielen počas letu, ale aj krstu, kedy nám pilot nasypal na hlavy hlinu, podpálil nám končeky vlasov - (Gorke srsť, samozrejme, nie) - a oblial nás šampanským. A povedal, že miesto pristátia je už naveky vekov až do vesmíru iba naše! ;-) Týmto rituálom nás pasoval za barónky, resp. baronessy (slobodné) - vzduchoplavkyne.
A sme tu. Živé a zdravé, s ďalším fantastickým a naozaj nezabudnuteľným zážitkom nášho spoločného prenádherného života s milovanou Gorkou.
více  Zavřít popis alba 
  • červen až červenec
  • 35 zobrazení
  • 2
  • 00
Joooj, ľudkovia moji...!!! Bolo mi krásne! Tak úžasne! Tak fantasticky! Nádherne a naplno prežité tri slnečné a horúce dni v Ždiari, v Belianskych Tatrách, v Pieninách a vo Vysokých Tatrách. Mojimi fotografiami a videami Vám rozpoviem príbeh o tom, ako sme navštívili chatu Plesnivec - jedinú svojho druhu v Belianskych Tatrách, kedy sme cestou objavovali na stromoch stopy po medveďoch. Porozprávam Vám o tom, ako sme si vyšlapali pekné prevýšenie na Trzy Korony v Pieninskom Parku Narodowom v Poľsku, i o tom, ako som do tohto parku, kde platí zákaz vstupu so psom, vstúpila s Gorou. :-P Rovnako krásnymi slnečnými fotografiami a videami Vám porozprávam o 12-kilometrovej nezabudnuteľnej plavbe plťou po čarokrásnom Dunajci, kedy - sediac s Goruškou na výsostnom čestnom mieste vpredu - sa nám až tajil dych nad nádhernými meandrami a zákutiami rieky Dunajec. "Po peších" 12 km naspäť do Červeného Kláštora a do nášho útulného hotela v Monkovej doline, učupeného na úpätí troch majestátnych štítov Belianskych Tatier. Záver príbehu patrí návratu domov cez Vysoké Tatry, ktorými sa môj príbeh i začína. Cesta okolo Liptovskej Mary a ďalej - smer domov.
Príbeh naoko skončil, ale vo mne stále trvá... Neskonalá vďaka zaň všetkým mocnostiam! ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • květen 2013
  • 221 zobrazení
  • 0
  • 00
Občas prídu dni, keď človek potrebuje vypnúť, vypadnúť zo stereotypu, odreagovať sa... Ten deň pre mňa nastal 8. marca, keď sa mi naskytla príležitosť spraviť si výlet do Břeclavy. Neváhala som ani chvíľu a ani jedinú chvíľu toho výletu som neľutovala. Bolo krásne! A mám "pravú českú" mapu na dogtrekking Šlapanický vlk Moravským krasem! ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 20.2.2011
  • 74 zobrazení
  • 0
  • 00
"Tak to bych chtěl tedy vidět, jak ty řetězy ten pes zvládne." - zastavil sa pri nás cestou na Bystrú lávku mladý Čech, ktorý schádzal od lávky v opačnom smere. "Poďte s nami." - navrhla som mu vzápätí s úsmevom. Po krátkom rozhovore sme sa rozlúčili a po pár podobných poznámkach od českých i slovenských turistov, som veru začala trošku pochybovať a mať obavy. :-P Ale vravela som si, že Gorka už zvládla kadečo, i naozaj ťažké reťazové úseky, tak čo za reťaze sú na tej lávke...? No, popravde - úplne jednoduché neboli. Ale skôr preto, že sa jedna poľská turistka s plačom "zasekla" najprv cestou hore na 5 minút a i cestou dolu na opačnej strane na 5 minút, a tak sme sa dostali do ťažšej situácie. Ale - zvládli sme to a keď sa nám podarilo dostať sa s Gorou z lávky preč, vydýchli sme si. :-)
Zostup popri Wahlenbergových plesách bol krásny, dlhý a od Škutnastej poľany sa nám zdala cesta dolu k Štrbskému plesu mierne nekonečná. :-P
Celý deň sme mali o veľmi priateľských turistov, ktorí sa Goruške prihovárali, rozprávali sa s ňou, hladili ju a pýtali sa nás na ňu, postarané.
Táto túra bola pre mňa zároveň aj zúčastnením sa tohtoročného 4. cyklu Horského fotomaratónu, kedy mi večer pred jeho začatím prišlo mailom 5 tém, ktoré by som mala počas 48 hodín zachytiť v horách a horskom prostredí a do nedele, 23:59 hod. odoslať. Tak som sa s tým v rámci možností popasovala a rovnako v rámci možností sme sa na tom i dobre pobavili. :-P :-D
Krásna túra, statočná Gora, skvelí ľudia a tie najkrajšie hory na svete! ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • říjen 2016
  • 149 zobrazení
  • 0
  • 00
Na svete je toľko prekrásnych miest, ktoré by človek rád navštívil, že by mu nestačilo ani desať životov, aby tak učinil. A potom sú na tomto svete miesta, ktoré ho pri prvej návšteve natoľko očaria, že má silnú túžbu vybrať sa tam opäť a prežiť a pocítiť to mocné, čo v ňom tieto miesta zanechali. I preto sme sa - ani nie po roku - vybrali po stopách našej najdobrodružnejšej cesty života a k už nám známym miestam pridali nové, nepoznané. "Pribalili" sme si aj dvoch nových "účastníkov zájazdu" z ríše detí a nové, úžasné dobrodružstvá sa mohli začať zapisovať do našich životov...
Nádherný vodopád Peričnik; Aljažev dom a pamätník padlým partizánom 2. svetovej vojny - veľká skoba s karabínou v obrovskom balvane; kúpanie v jazere Bled, ktoré je ľadovcovo - tektonického pôvodu; veľkolepé jazero Bohinj, z ktorého hladiny sa priamo týčia kopce Julských Álp; lanovkou na pohorie Vogel; výlet k najznámejšiemu vodopádu Slovinska - Savica; antická dedinka Premantura; divokrásne pobrežie chráneného polostrova Kamenjak; šíre, akoby nekonečné more "Stredozeme"; obdivovanie jeho tichého sveta pod hladinou; tajomný maják Porer na rovnomennom ostrove; stopy dinosaurov nad strmým útesom; plavba na ostrov Levan plný "Gorkiných" jašteričiek; dychberúce ohnivé západy slnka; nočný návrat z mysu Kamenjak; amfiteáter v Pule; divoké rozbúrené more na sklonku jedného dňa; odraz mesačného svitu na morskej hladine; mestečko Medulin, či sledovanie príchodu mohutnej búrky nad morom...
A nakoniec - dlhá cesta domov, počas ktorej si človek premieta všetky prežité zážitky. A má pocit, že aj keby bol tento život jediný, ktorý na našej Zemi prežije, stojí za to ho žiť aj práve vďaka všetkým tým nádherným miestam, ktoré doteraz navštívil, či ešte len navštívi... ;-)
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
  • červen 2015 až září 2017
  • 105 zobrazení
  • 0
  • 00
  • 16.1.2010
  • 84 zobrazení
  • 0
  • 00
Dlhé rozhodovanie či ísť, či neísť... Ale "ísť" bolo správne. Ukážky záchranárov Horskej služby boli síce fajn, ale vrtuľník bol aj tak najlepší. :-) A krásny výlet na Popradské pleso v nádhernom počasí bol na nezabudnutie. Slnko na oblohe, slnko v duši, prekrásne scenérie, dobrá spoločnosť, spokojní hafani, fajnové jedlo na záver... Ďakujem silám pozemským i nadpozemským za tento deň...!
více  Zavřít popis alba 
  • 6.10.2012
  • 82 zobrazení
  • 0
  • 00
  • říjen 2009
  • 53 zobrazení
  • 1
  • 00
Bolo pre mňa krásne i zvláštne takmer po roku sa aj s plyšovou Jessie - a už i s Gorou - vrátiť do Malej Fatry, kde sa po nultom ročníku konal 1. ročník dogtrekkingu. Počas 42 km-vej trasy som zrela miesta poznané i nepoznané a pri tých prvých sa mi vynárali spomienky na to, ako som tu prvýkrát podľahla čaru dogtrekkingu. Na to, ako som po smrti mojej milovanej Jessie začala vďaka mojím priateľom opäť ako-tak žiť... Nádherné spomienky, nové zážitky, prekrásna príroda, skvelí ľudia, vydarený dogtrekking a krásne 2. miesto. :-)
více  Zavřít popis alba 
  • září 2010
  • 196 zobrazení
  • 1
  • 00
  • 2.8.2009
  • 68 zobrazení
  • 1
  • 00

Nebyla nalezena žádná alba.

Aktivní od

3. ledna 2010

Pohlaví

neuvedeno

Datum narození

neuvedeno

Webová adresa

neuvedeno

Má oblíbená alba na Rajčeti

Moji fanoušci na Rajčeti (sledují mě)

reklama