Název

Road Trip - rakúske Alpy-Vysoké Tatry - 18. - 22. 9. 2015

Popis

Bol to ROAD TRIP! 1850-kilometrov!
Ramsau am Dachstein (1135 m) a penzión Soldanella boli naším útočiskom, odkiaľ sme vyrážali na výlety. Prešli sme takmer celou Grossglockner Hochalpenstrasse (48 km) - jednou z najkrajších a určite najvyššie položených horských ciest v Rakúsku, ktorá vedie srdcom Národného parku Hohe Tauern, až po najvyšší vrchol Rakúska - Grossglockner (3798 m) s jeho ľadovcom Pasterze. Ten je, mimochodom, najdlhším ľadovcom v Rakúsku a má 6000 rokov! Odbočili sme si na vyhliadku Edelweisspitze (2572 m) - (najvyšší bod celej trasy), prešli sme tunelom sedla Hochtor (2505 m), ktorý vedie cez hlavný hrebeň Álp a je posvätným miestom Keltov a za ktorým nás čakal prenádherný šíro-šíry pohľad na slnkom zaliate údolia až smerom k výšine Kaiser-Franz-Josefs-Höhe (2369 m). Odtiaľ sme zostúpili strmým úsekom až k spomínanému ľadovcu a celou cestou, krok za krokom, som mala v duši tak zvláštny a úžasný pocit...! Uvedomenie si, že zostupujem k niečomu, čo je tu už pradávno, dlhé veky, od nepamäti... A keď som naň zostúpila, boli to tak opatrné kroky, akoby som sa bála, že sa pod mojimi nohami roztopí. Pasterze sa tiahne hlbokým údolím obklopeným vrchmi skutočných alpských velikánov. Vrchy okolitých trojtisícoviek, ktoré lemujú okraje tohto údolia, tvoria takmer nepreniknuteľnú hradbu. Keď cisár František Jozef s cisárovnou Sissi navštívili v roku 1856 toto miesto, ľadovec Pasterze siahal až po miesta, odkiaľ sme zostupovali. Odvtedy sa dosť výrazne zmenšil a cestou k nemu sú umiestnené tabuľky s číslami rokov, podľa ktorých vidíte, akou rýchlosťou sa topí. Cestou naspäť, po prechode tunela Hochtor sme vstúpili akoby do inej krajiny, do krajiny hustej hmly, ktorá nás sprevádzala až do Ramsau.
Ďalší deň nás čakal ľadovec Dachstein (2996 m) a i keď hmla bola naším spolupútnikom až do návratu z neho, sneh a "The bridge for the brave" (most pre odvážnych) so "Starway to nothingness" (schody do ničoty) sme si užili naplno! No a na záver sme si nechali prechod prekrásnou tiesňavou Silberkarklamm až k chate Silberkarhütte.
ALPY. Štajersko, Korutánsko... Všetko to bolo pekné, krásne, tajomné, dych vyrážajúce a malo to veľa rakúskych "NAJ", ale som asi príliš veľký vlastenec, pretože sa mi neskutočne cnelo za našími veľhorami a keďže sme v Rakúsku nezohnali čokoládový puding, na ktorý sme mali veľkú chuť, vybrali sme sa poň na najvyššie položenú chatu vo Vysokých Tatrách, na chatu pod Rysmi a po dojedení "vrcholového pudingu" som už druhýkrát vystúpila cez sedlo Váha až na Rysy (2499 m). :-)
GORA. Neoddeliteľná súčasť mojich výletov. Spomeniem ju na záver, ale ako tú najúžasnejšiu čerešničku na torte. Gora je skvelá! Neviem, či som vám to už vravela, či písala! ;-)
JE SKVELÁ s veľkými písmenami! Je fantastická, najkrajšia a najposlušnejšia! Je jedinečná tým, aká je! Som za ňu tak neskonale vďačná! Som vďačná jej, aká je a veľmi si ju za to všetko vážim! Mám srdce naplnené až po okraj radosťou a šťastím, že ju mám a že všetko, čo prežívam, prežívame spolu! Neobávam sa s ňou hocikam ísť; nebojím sa, že by mi urobila hanbu; že by sa správala nevhodne; že by neposlúchla... - naopak - teším sa! Vždy sa teším! Na výlety, na zážitky, na všetky tie prežité chvíle s ňou. Jej čistá radosť, jej jašenie, jej spontánnosť, jej pokoj a rozvaha, jej 100%-ná poslušnosť...! Jej pohľad do mojich očí a jej neutíchajúca láska, vďačnosť a oddanosť ku mne. A som hrdá. Pyšná. Za to, ako všetko zvláda a za obdivné pohľady a uznanlivé slová od druhých ľudí. Som pokorne vďačná, nie namyslene vďačná. Pretože viem, aké šťastie je mať už druhého fantastického psa v živote!!!
Tak hor´ sa na ďalšie výlety s Gorou! #cestovanisepsem #příroda

Kategorie a štítky

Nastavení