Název

Muránska planina - hrad Muráň, kone Norik a sysle... :-) 11. 9. 2021

Popis

Už keď sme v máji vstúpili po návrate z Kráľovej hole na chvíľku do tohto národného parku, vedela som, že sa sem chcem ešte niekedy vrátiť. Do jedného z najmladších národných parkov na Slovensku, do parku s divokou horskou krajinou a minimálnym zásahom človeka. A hľa, ani to netrvalo dlho... ;-) Začali sme v obci Muráň a šliapali sme na tretí najvyššie položený hrad na Slovensku - Muránsky hrad. Už vstupná brána bola ako z rozprávky, rozľahlosť hradu nás uchvátila a výhľady z neho ešte viac. Milujem výhľady. Ale to už iste viete. :-) Hneď po návrate z hradu sme pokračovali na horskú lúku s názvom Veľká lúka, kde sa voľne chovajú kone - Norik muránskeho typu a uzreli na vlastné oči toto krásne, pracovité a odolné plemeno. A ono uzrelo na vlastné oči Gorku a hneď preskočila vzájomná iskra sympatie... :-D V obci Muráň sme navštívili informačné stredisko a následne sme si vystáli ako prví radu na známe Muránske buchty, ktoré sa práve pre nás dopekali. :-) A nechceli sme obísť ani známe Sysľovisko Biele vody a tak sme dlho-dlho putovali horskými úbočiami, neskôr cestičkou okolo potoka, až sme sa dostali k lúke, kde vykukovali zo svojich nôr tieto maličké pôvabné stvorenia. Popri nich sa pásli a priživovali na mrkve aj somáriky. Gorka bola unesená, keď sysle vykukovali a pobehovali po lúke, no snažila som sa, aby sa nevyplašili. Myslím, že by tam Gorka pobehovala a skotačila okolo nôr doteraz... :-D Ale čakala nás ešte pohostinná Zázrivá, kde sa do Gorky zaľúbil miestny statný čuvač. Oňuchali sa cez chabý drevený plôtik, Gorka sa mu tam vycikala pred ňufák na trávičku a s noblesou odkráčala preč. Veď ju predsa doma verne čakal stredoaziat Targus... ;-)

Nastavení