Název

K Nižnému Temnosmrečinskému plesu... 1. 8. 2020

Popis

V dávnej minulosti obyvatelia i prví návštevníci - pre nich mýtických - Tatier verili, že Nižné Temnosmrečinské pleso je bezodné, a že je prílivom a odlivom spojené s morom. V roku 1751 sa rôznymi meraniami zistilo, že to nie je možné. ;-) Tak či onak, je tretím najväčším a najhlbším plesom na slovenskej strane Tatier a jeho názov vyplýva z polohy v Temnosmrečinskej doline. V spodnej časti je totiž starý smrekový les, ktorý svojou hustotou a výškou pôsobí tmavým, temným dojmom. Nádherný názov! A práve ten ma lákal nazrieť i do tohto odľahlého kúta našich milovaných veľhôr, do ríše vlkov a medveďov, do tajomného "strateného sveta".
Vybrali sme sa k nemu od Troch studničiek cez Kôprovú dolinu, okolo najvyššieho vodopádu na Slovensku - Kmeťovho vodopádu, ďalej ústím Hlinskej doliny a Temnými smrečinami, kde sa nachádza druhý najvyšší vodopád - Vajanského. Ten vyteká priamo z plesa. Posledný, približne trištvrtehodinový úsek bol najťažší, ale keď sa pred nami objavilo Temnosmrečinské pleso, pocítila som tiché šťastie a nadšenie. Gorka na mňa pozrela spýtavým pohľadom a ja som jej dovolila vojsť do plesa a osviežiť sa.
Celkovo sme počas tejto túry stretli zázračne málinko ľudí a pri plese sme sa zoznámili so skvelou skupinou žien a dvoma staršími pánmi, z ktorých jeden prišiel do Tatier po štyridsiatich rokoch. Od všetkých si Gorka vyslúžila chválu a obdiv. Za krásu, za pokoj, poslušnosť i za svoju kondíciu... Jeden pán ma poprosil, či si môže natočiť video Gorky pre svoju pani manželku. A taktiež nás spoznali z televíznej reportáže, čo ma veľmi potešilo. :-)
Cesta tam i naspäť bola tou istou trasou, ale po každý raz bola iná. Slnečné svetlo dopadalo inak; tráva, vysoké paprade, stromy, štíty - všetko bolo iné. Chodník rozprávkový, divočina, v ktorej nachádzate medvedie i vlčie stopy, všetky odtiene zelenej, čerstvý, svieži vánok, neskutočné výhľady - a my. V tomto čarokrásnom divokom svete, ktorý akoby bol nedotknutý a my jeho objavitelia... Ovešaná dvoma fotoaparátmi som sa tak i cítila. :-) Mimochodom - všetky fotografie sú neskutočne farebné, slnečné, nádherné, svieže, hrejivé, usmievavé - rovnako ako bolo celé naše dlhé putovanie.
Statočná Goruška. Najposlušnejší pes pod slnkom. Tá najúžasnejšia bytosť, na ktorej opis mi nestačia žiadne slová. Všetko to, čo cítim, je v mojom srdci, ktoré sa práve príchodom Gorky do môjho života znova vzchopilo a začalo biť tým správnym tempom. Zväčšilo sa láskou, ktorú dostáva, i dáva naspäť. Zväčšilo sa pýchou, hrdosťou a vďačnosťou. Za ňu. ♥ V tejto tatranskej divočine som jej nechala absolútnu prirodzenosť a voľnosť, čo znamená žiadny obojok, žiadna vôdzka, iba putovanie, objavovanie a oddych. Sme spojené svojimi myšlienkami a silným putom, takže každá presne vieme, na čo tá druhá myslí, čo potrebuje. Stačí pohľad... A v spojení s prírodou je toto všetko ešte mocnejšie a tajomnejšie. V prírode našich milovaných veľhôr.

Nastavení