Čutkovskou dolinou až do Sedla pod Vtáčnikom... 10. 10. 2020

Název

Čutkovskou dolinou až do Sedla pod Vtáčnikom... 10. 10. 2020

Popis

Ešte za rannej hmly sme vykročili od Čutkovskej priehrady Čutkovskou dolinou za sprievodu zurčiaceho Čutkovského potoka, ktorý nesie vodu až z Veľkej Fatry, kde pramení pod vrcholom kopca Šiprúň. Obklopovali nás nádherné stromy odeté v slabom jesennom šate, krásne ticho, ľudoprázdno a vzduch, ktorý sme dýchali, mi nádherne motal hlavu. Kráčali sme rezko, takže pri odbočke k Jeleniemu vodopádu sme boli do pol hodinky. Úsek k vodopádu je celkom výživný, takže sme sa mierne zadýchali. :-P Vedie spevneným chodníkom krásnym lesom, neskôr zelenou divočinou a kamenným chodníkom s brvnami, po ktorom tiekla voda. Jelení vodopád je pravostranným prítokom Čutkovského potoka zvanom Jelení potok. 24 metrov vysoký vodopád sa odborne nazýva deštrukčný, čo znamená, že v priebehu svojej existencie sa jeho výška i sklon pôsobením vody zmenšuje. Preliezla som s Gorkou okolie vodopádu, pofotila nádherné scenérie a vybrali sme sa opatrne naspäť.
Keď sme vychádzali z lesa, spoza hmly zrazu vykuklo slnko a krajina dostala opäť inú atmosféru. Jeho lúče nás sprevádzali ešte zopár kilometrov a energia z nich sa rozlievala nielen po kraji, ale i v nás.
Ešte pred koncom doliny som sa neplánovane (a na nemilé prekvapenie Rastíčka) rozhodla, že si vyšliapeme strmo do Sedla pod Vtáčnikom. Popravde, až do chvíle, kým sme na smerovníku zbadali tento názov, sme ani len netušili, že i tu sa nachádza nejaký Vtáčnik. :-) A tak sme v podstate vykročili do neznáma. A šliapali sme a šliapali, strmo nahor. Krajina bola nádherne divoká, za ostrou zákrutou sme vošli do hlbokého lesa a ja som ako odušu napredovala, poháňaná túžbou zazrieť výhľady. Z lesa som vyšla na lúky, kde som si oddýchla a počkala na Rastíčka. Gorka sa hneď chopila príležitosti a s hlavou sklonenou k zemi číhala a skúmala okolie. Neskôr som sa vybrala s Gorkou ďalej po cestičke, ktorá sa kľukatila bokom od nás do diaľky, až som prekvapene prišla priamo do Sedla pod Vtáčnikom. Tam sa mi otvorili ešte krajšie výhľady a moja radosť nemala konca kraja, keď som v diaľke zbadala tatranský Kriváň.
I čakala nás cesta naspäť. Pred koncom doliny, kde sme pôvodne odbočili smerom do Sedla pod Vtáčnikom, sme sa však vybrali až na jej úplný koniec. Drevenými mostíkmi a úsekom s niekoľkými schodmi zabezpečenými reťazami sme sa dostali k nádhernej úzkej rokline s názvom Tiesňava Za dierou. Vznikla silou vody Čutkovského potoka, ktorá si našla svoju cestu cez odolné vápencové a dolomitové podložie. Tento takmer 50 metrov dlhý kaňon sa stal domovom vzácnych druhov machov a papradí a okrem strmých skalných stien a žblnkotajúcej bystriny tu možno obdivovať malé vodopádiky tvorené vodou stekajúcou z vysokých skál.
Po návrate 6,1 km dlhou Čutkovskou dolinou naspäť, sme zakotvili v dedinke U dobrého pastiera, konkrétne v kolibe Richtárka, kde sme sa výborne najedli. A keďže sme boli hodinku od Vysokých Tatier, no nezájdite pozrieť priateľov do Tatranskej Lomnice a pozdraviť Kriváň, ktorému som kývala zo Sedla pod Vtáčnikom... ;-)

Období

Statistiky

  • 122 fotek
  • 2 se líbí

Nastavení

Nahlásit album
Reklama
Reklama

Pokračujte v prohlížení

Jestli se vám album líbí…

Přihlásit se na Rajče Prohlédnout znovu
Spustit prezentaci Zastavit
TIPZměny uložíte také pokračováním na další fotku či video a zrušíte je klávesou ESC.
Přidejte do popisu štítky (např. #svatba #cestování) a fotku či video tak objeví více lidí.
Čutkovskou dolinou až do Sedla pod Vtáčnikom... 10. 10. 2020
Komentáře Přidat