Název

"Ako líška Gora ľadového medveďa Targusa do Vysokých Tatier vzala." :-) 9. 4. 2018

Popis

Gorka stredoázijského ovčiaka Targusa spoznala krátko po tom, ako som sa spoznala s jeho majiteľom, mojím fantastickým priateľom Rasťom. Sympatie na Targusovej strane boli zjavné a veľké, Gorka z obrovského psa bola mierne zaskočená, ale veľmi ho neriešila. Dala mu najavo odkiaľ pokiaľ a on ju rešpektoval. A Gora sa stala jeho najlepšia štvornohá kamarátka v jeho živote. Tá pobláznená baba zo psej ríše, s ktorou sa začali jeho úžasné výlety, vychádzky do prírody, do blízkych lesov a na kopce, všetky tie krásne zážitky a chvíle radosti. I keď asi zo začiatku nechápal, prečo je Gora tak často v "číhacej" póze v tráve, či pri kopčekoch hliny s nastraženými ušami a potom hrabaním niečo v zemi hľadá, neriešil to. Ale nenápadne odpozeral, ako sa to robí a zopárkrát si túto činnosť vyskúšal. Neohrabane, ale bavilo ho to a tváril sa pri tom veľmi dôležito - a unavene. Gorka to, samozrejme, vždy po ňom skontrolovala, či svoju prácu odviedol dobre, a ak nebola spokojná, dorobila drobné úpravy, či prekutrala miesto dôkladnejšie. :-D
Targus s nami na naše ďaleké cesty a náročné putovania nechodil. Môjmu priateľovi však bolo ľúto, že ani nevie, aké nádherné veľhory máme na Slovensku a že my ich máme celé prejdené a Targus nič. A tak som Gorku poprosila, aby Targusa aspoň na jeden deň našimi krásnymi veľhorami sprevádzala. Súhlasila a tak sme sa po návrate z Adršpachu vybrali na druhý deň do Vysokých Tatier, ukázať Targusovi Popradské pleso. Vybrali sme si pondelok, keďže bola väčšia pravdepodobnosť menšieho počtu turistov a tým aj menšia pravdepodobnosť, že by Targus ako správny stredoaziat riešil "ochranu svojho územia a nás". A i tak bolo. V pokoji sme si vykračovali tatranskou prírodou zaliatou slnečným jasom, snehu naokolo - napriek príchodu jari - ešte dostatok, takže v tienistých miestach po ceste bol príjemný chládok. Na naše všeobecné prekvapenie Targus celú túru zvládol ľavou zadnou a bolo z neho cítiť, že sa mu v Tatrách páči. Na slnečnej terase chaty na Popradskom plese k nám docupital známy tatranský pes - nemecký ovčiak Roy a tešiac sa z Gorky, decentne a opatrne ju chvíľku oňuchával. Presné takú chvíľku, akú to Gorka ešte znesie. Targus pri tom kontroloval situáciu a bol pripravený Goru brániť. Priateľ ho musel pevne a nakrátko držať a keď Roy od Gory odchádzal, stačilo, že iba pozrel na Targusa a s odvráteným zrakom a mierne stiahnutými uškami sa pobral kade ľahšie. V známom citáte sa píše: "Strasti bojov ma podnietili vypočuť si váš žiaľ, utíšiť vám bolesti. Som ochranca spravodlivých. Rovnosť je jediný môj priateľ. Zbabelosť mi pohľad nikdy nezakalí, nespúta nikdy dušu. Život bez cti je život márny. Ja som aziat!" A Targus je zosobnenie tohto citátu.
Na terase sme si dlhšie oddýchli, najedli sa, prešli sme sa v rámci snehových podmienok okolo zasneženého plesa, porobili "pamätné" fotografie a vydali sa na cestu naspäť. Targusovi bol prirodzenejší poklus a tak sme všetci klusali spolu s ním. Tak rýchlo sme neboli pri aute na parkovisku, ani keď sme sa raz vracali z Kôprovského štítu potme a les naokolo bol vtedy naozaj mierne hlučný a strašidelný. :-P
Vraví sa, že ak navštívite vyššiu nadmorskú výšku, akú naše Tatry určite majú, po návrate do nižších polôh vám ešte v organizme koluje úžasná energia. A na Targusovi to po návrate domov bolo badať znateľne. Stalo sa z neho v jeho ôsmych rokoch razom veľké šteňa s kopou nádhernej energie. Prekvapil. Naozaj prekvapil. Typický predstaviteľ plemena. Vytrvalý, bojovný... Vytrval a zabojoval s trasou. :-)
A tak - i keď sme v podstate nevedeli, ako náš spoločný výlet do Tatier dopadne a či Targus bude vládať - už teraz som Gorke oznámila, že Targusa bude po Tatrách musieť sprevádzať ešte minimálne raz. Pozrela sa na mňa a po chvíľke rozmýšľania to s blahosklonnosťou sebe vlastnou prijala. Veď kto lepší a veci znalejší by po našich veľhorách mohol lepšie sprevádzať, ako Gorka, ktorá ich pozná ako svoje labky. ;-)

Nastavení